Ak sa zameriam čisto iba na Nový Zákon a vynechám Starý Zákon (= globalizačná doktrína: zotročenie ľudstva v mene jediného pseudo-boha a prostredníctvom židovského monopolu na úrok), tak vcelku je Nový Zákon neškodný (keby sa chápal len ako zdroj ľudovej múdrosti a inšpirácie a nie dogmaticky ako absolútna a neomylná pravda, o ktorej sa nesmie nikdy pochybovať) až na niekoľko zásadných vecí (účelových alebo nevedomých/subjektívnych chýb alebo kombinácia oboch - napr.: ukrižovanie za hriechy ľudí a následné vzkriesenie Ísu; Ísa: "Neprišiel som zrušiť (Starý) zákon, ale naplniť."), ale problém je v jeho zámerne defektnom výklade - v lživých RKC dogmách (ktoré slúžia k spracovaniu človeka hlavne na úrovni jeho podvedomia - v skratke: poslúchaj, nebúr sa; miluj blížneho, dnes nepriateľa svojho a po smrti sa dočkáš zaslúženej odmeny), ktoré vznikli účelovým výkladom Nového Zákona biblickým zákulisím.
Týmto sa Nový Zákon stáva len prostriedkom/nástrojom pohlavárov biblického projektu slúžiacim k nevedomému zotročeniu gojímov/ne-židov.
Čo sa týka slov samotného Ísu, tak tých je v Novom zákone málo a sú v ňom kaleidoskopicky rozprášené.
To, že sa v prípade 4 kanonických evanjelií (poznáme aj niekoľko stoviek apokryfov) a jednotlivých listov Nového Zákona jedná väčšinou len o prepisy prepisov a ich ďalšie prepisy... zámerné úpravy a podvrhy, to je veľmi pravdepodobné (cca 2000 rokov je dlhá doba).

Čiže, najväčší problém "Svätých Písiem" je najmä v tom, že sa väčšinou berú ako jediná, absolútna a definitívna pravda, ktorá sa nesmie nikdy spochybňovať a prehodnocovať (pretože skončíš v "pekle"...).
V skutočnosti by mal človek k náboženským (aj iným) textom pristupovať len ako k zdrojom možnej inšpirácie, v prípade "Svätého Písma" ako k pripomienke, ktorá mu pripomína, že má žiť podľa vlastného svedomia, bez Božích prostredníkov a (náboženských/cirkevných) dogiem (postupovať metodicky/metodologicky).