Mimovládky sa ozývajú, že Bránik ich obral o peniaze

Známy bloger tvrdí, že ide o pomstu ľudí, ktorých si znepriatelil.

BRATISLAVA. Bloguje, angažuje sa pri pomoci ľuďom, ktorí zažili traumatické udalosti, poukazuje na dianie v bezpečnostných zložkách. Na základe textov Radovana Bránika aj denník SME ešte v septembri písal o mafiánskych praktikách podnikateľov v Detve, ktorí sa údajne koordinujú s elitnými policajtmi z NAKA.

Viacerým ľuďom z mimovládnych organizácií či občianskych združení však Bránik musí vysvetľovať podozrenia, že sa obohacoval pri rôznych projektoch, ktoré riešil. Niektorí z nich preto už podali trestné oznámenia či sa dokonca obrátili na súdy.

Najväčší z týchto sporov sa týka grantu 30-tisíc eur, ktorý dostala Bránikova mimovládka s názvom Risc pred dvoma rokmi od Nadácie pre deti Slovenska. V čase vrcholiacej utečeneckej krízy boli peniaze od zahraničných partnerských organizácií určené na pomoc prichádzajúcim ľuďom.

„Cieľom bolo vyškoliť skupinu profesionálov, ktorí by šli priamo do utečeneckých táborov v Maďarsku a poskytovali tam psychologickú a sociálnu pomoc deťom,“ približuje riaditeľ Nadácie Ondrej Gallo.
Prečítajte si tiež: Inšpekcia po Bránikovom blogu preveruje ľudí z NAKA

Po skončení školení, ktoré mali prebiehať do konca roka 2016, však zostalo ticho. Nadácia nedostala žiadnu obsahovú ani finančnú správu o výsledkoch projektu a dodnes nevie, či Bránik sľubované aktivity urobil alebo nie.

„Ročne robíme s tristo či štyristo grantovými projektmi, nie je v našich kapacitách všetko podrobne kontrolovať,“ vysvetľuje Gallo, podľa ktorého práve preto očakávajú podrobné obsahové a finančné správy z projektov.

To, že s Bránikovým projektom zrejme budú problémy, začali v nadácii tušiť začiatkom roku 2017. Do konca januára mal totiž Risc predložiť záverečnú správu z celého projektu, no nič také sa neudialo.
Projekt bez záveru

Keď Bránik neodovzdával záverečnú správu ani niekoľko mesiacov po termíne a hrozilo, že grant bude musieť vrátiť, Gallo sa začal správy dožadovať intenzívnejšie. Neuspel.

S Riscom sa doťahoval až do jari tohto roka, keď Bránik napokon pripustil, že celý grant vyúčtovať nevie, a sľúbil, že peniaze vráti. Dodnes to nespravil.
Kto je Radovan Bránik

- začínal ako člen a neskôr veliteľ tímov krízovej intervencie - tie v spolupráci s orgánmi so štátom zabezpečovali likvidáciu následkov kritických incidentov, veľkých havárií a katastrof,

- založil Modrého anjela, ktorý zabezpečuje starostlivosť o príbuzných a blízkych obetí traumatických udalostí,

- vedie tím špecialistov, ktorý sa venuje testom strategických objektov, vyhľadáva slabé miesta v zabezpečení ohrozených subjektov a pripravuje pilotov či diplomatov vysielaných do kritických oblastí,

- venuje sa investigatíve týkajúcej sa organizovaného zločinu a jeho prepojeniu s politikou a bezpečnostnými zložkami,

- je niekoľkonásobným držiteľom Novinárskej ceny za články, ktoré uverejnil na svojich blogoch.

„Úplne prestal komunikovať. Neodpovedal viac na e-maily ani telefonáty. Posledný e-mail som mu písal v máji tohto roka a upozornil som ho, že ak peniaze nevráti, podáme žalobu a budeme sa ich domáhať na súde,“ hovorí Gallo.

Keďže sa situácia nijako nezmenila, začiatkom septembra nadácia napokon začala od Riscu vymáhať peniaze cez súd. Aj keď ešte v tom čase Bránikovi písala, že ak jeho organizácia peniaze vráti, je ochotná podaný návrh na súd stiahnuť, odpoveď nedostala.

Denníku SME Bránik tvrdil, že o súdnom konaní ani predžalobnej výzve až dosiaľ nevedel. Zapadli vraj zrejme v e-mailoch, ktoré sa mu nakopili počas predošlých rušných mesiacov. Svoje pochybenia pri projekte priznáva, zároveň však tvrdí, že preň urobil všetko, čo mohol.

„V čase jeho prípravy sa všeobecne očakávala masová záplava krajiny migratmi, ku ktorej však nedošlo a projekt ostal 'visieť v lufte',“ vysvetľuje Bránik. Tvrdí, že odborníci boli pripravení a urobili s nimi aj tréningové výjazdy do táborov, ale „utečenci prakticky nedorazili“.

Keďže vraj stroskotali aj snahy o to, aby rozbehnutý projekt prebrali a dokončili iné organizácie, dnes je Bránik pripravený peniaze vrátiť.

„Urobím tak do konca januára, hoci aj z vlastných peňazí,“ tvrdí.

Súd medzičasom vydal platobný príkaz, ktorým mu vrátenie peňazí prikázal.
V spore aj pre organizáciu

Risc mal byť pôvodne platformou asi desiatich rôznych organizácií ako Slovenský Červený kríž, Človek v ohrození či Slovenská katolícka charita. Tie sa na spolupráci dohodli po povodniach v roku 2010, aby mohli jednoduchšie a organizovanejšie zasahovať pri živelných pohromách a ďalších neočakávaných udalostiach.

O zámere založiť Risc spísali v roku 2013 aj memorandum, no projekt postupne zapadol. Až do momentu, kým sa skupina nedozvedela, že združenie s rovnakým názvom si Bránik zaregistroval na ministerstve vnútra bez ich vedomia.

    “

    Prevodom som si zaslal časť prostriedkov, ktoré mi prináležali na základe schváleného projektu, organizácia mi za niektoré z činností schválených v projekte dodnes dlhuje značné peniaze.„

    Radovan Bránik

Šesť organizácií preto v júni tohto roka napísalo ministerstvu list, v ktorom upozornili, že s Bránikovým združením Risc nemajú nič spoločné.

Bránik však tvrdí, že Risc nezakladal v ich mene a neodvoláva sa na ne ani v stanovách združenia. Projekt s takýmto názvom vraj viedol už pred podpisom memoranda. K Riscu sa tak podľa neho mali ďalšie mimovládky len pripojiť.

„Žiadna zo spomínaných organizácií nikdy až dodnes neprispela na uvedenie tohto projektu do praxe ani jediným eurom. Okrem výnimiek sa ani nikdy nezúčastnili na zásahoch, ktoré pripravoval Risc,“ dodáva Bránik.

O tom, kto stojí za združením Risc, ministerstvo vnútra podľa stanoviska pre SME nevie, keďže neexistuje zoznam štatutárov združení.
Obete ostali bez sídla aj peňazí

Problémy má Bránik aj v ďalšom občianskom združení, hoci v tom pôsobil len asi šesť mesiacov. V úvode tohto roka sa najprv stal výkonným riaditeľom združenia Pomoc obetiam násilia, no už v lete ho členovia združenia chceli vymeniť pre údajnú nečinnosť. Spraviť tak mala Rada PON, ktorej zasadnutie sa však pre jeho nedostihnuteľnosť viackrát odďaľovalo.
Prečítajte si tiež: V pozadí detvianskej kauzy sa objavuje Kotleba a spravodajcovia

„Nikdy nedodržiaval termíny. Od júla 2018 sme však vôbec nevedeli, kde je. Nekomunikoval, na e-maily nereagoval, kolegovia z regiónov sa sťažovali, že ho nemôžu zastihnúť,“ opisuje zakladateľka organizácie a bývalá poslankyňa za OĽaNO Janka Šípošová.

„Nebolo to jednoduché, keďže združenie dostáva desiatky rozhodnutí súdov o ustanovení za opatrovníka alebo zástupcu najmä osobitne zraniteľných obetí," pokračuje.

Keď Bránika z funkcie riaditeľa odvolali, zistili, že v čase odďaľovania zasadnutí rady si z bankového účtu združenia previedol tritisíc eur na osobný účet v zahraničí.

Rovnaký účet uvádza Bránik na svojich blogoch a na webe ako svoj zbierkový účet.

Okrem toho si Bránik vybral z účtu organizácie Pomoc obetiam násilia aj šesťsto eur v hotovosti a ďalších štyristo eur po ňom ostalo nevyúčtovaných.

Spor však pokračuje. Bránik tvrdí, že výmena vedenia sa udiala v rozpore s pravidlami organizácie a je neplatná. Pri jeho odvolávaní sa podľa jeho tvrdenia falšovala zápisnica a hlasovali ľudia, ktorí na to nemali právo.

Odmietol preto svoje odvolanie rešpektovať a podnikol protiopatrenia.

Pracovníkov združeniu podľa Šípošovej najprv Bránik odmietal vpustiť do sídla, ktoré má organizácia prenajaté v centre Bratislavy od Starého Mesta, potom vymenil zámky. Združenie malo tiež viac ako mesiac zablokované účty v banke a Bránik mu dal zablokovať aj internetovú doménu, vďaka čomu členovia združenia nemali prístup k obsahu zverejnenému na ich webovej stránke, ani k služobným e-mailom.

Združenie podalo na Bránika dve trestné oznámenia, rovnako postupoval aj on.

„V súčasnosti kompletizujem podklady na podanie oznámenia, nakoľko mi nikdy nebolo sprístupnené skutočné účtovníctvo, no postupne som z rôznych zdrojov zisťoval, že organizácia je natoľko skryte zadlžená, že mala svoju činnosť dávno ukončiť sama,“ hovorí Bránik, podľa ktorého tieto záväzky vznikli dávno pred jeho nástupom.
Kľúče mu súd prikázal vrátiť

Peniaze si vraj zobral za projekt, na ktorom pracoval a ďalšie súvisiace aktivity. Aj keď riaditeľ organizácie podľa jej stanov nemá nárok na plat či odmenu, jeho aktivita hraničila s prácou projektového manažéra, tvrdí Bránik.

Na starosti mal 24-hodinovú linku pomoci a z pokladnice vraj hradil aj náklady spojené s údržbou priestorov.

„Treba si uvedomiť, že moja funkcia prinášala aj časté cestovanie na veľké vzdialenosti vlastným vozidlom či vlakom, len zlomok z nich som si hradil z prostriedkov organizácie,“ vysvetľuje Bránik.

Naopak, súčasná riaditeľka organizácie Silvia Miškovičová hovorí, že na nič také nemal nárok a poukazuje, že aj sama musí niektoré náklady tohto druhu platiť z vlastných peňazí. To, že by Bránik toho robil tak veľa, spochybňuje. Podľa nej sa dodnes ozývajú klienti, ktorým jej predchodca vraj sľúbil pomoc, no viac sa im nik neozval.

„Žiadnym spôsobom nezabezpečoval, nekoordinoval a neriadil prácu poradcov. Neodovzdával prípady, neinformoval o žiadostiach či podnetoch klientov žiadneho z poradcov,“ približuje Miškovičová.

Pracovať mal na tom, aby združenie dostalo akreditáciu, ktorá je potrebná po zmene zákonov. Túto prácu však vraj delegoval na iných a združenie ju dosiaľ ani nemá.

To Bránik odmieta a tvrdí, že na akreditácii riadne pracoval.

Spor medzi oboma stranami si dnes môžu všimnúť aj ľudia v núdzi, ktorí sa na združenie obracajú, keďže vrátenie bratislavského sídla sa dodnes nekonalo.

„Naši pracovníci sa nemajú kde stretávať s klientmi, darcami, členmi organizácie či úradníkmi. Schôdzky v kaviarňach či na úradoch pôsobia neprofesionálne a pre ľudí v citlivom, zraniteľnom rozpoložení ani nie sú vhodné,“ sťažuje sa Miškovičová.

Poukazuje na to, že združenie v súčasnosti ani nemá prístup k účtovníctvu či spisom. Ak by napríklad prišla kontrola dotácií z ministerstva, združenie by ju muselo pustiť do svojho sídla, čo však súčasnosti nedokáže.

Bránik obvinenia odmieta a hovorí, že oprávneným ľuďom vstup do sídla nikdy neodoprel a zámky vymenil po odchode bývalých nájomcov preto, aby sa tam nedostali nepovolané osoby.

Súd Bránikovi pred niekoľkými dňami nariadil bezodkladne odovzdať kľúče späť Starému Mestu. Bránik hovorí, že to aj urobil.

„Nemal som si ako overiť legalitu údajného nového vedenia organizácie,“ vysvetlil Bránik svoje konanie.

Sám je presvedčený, že vyšetrovatelia uznajú, že má pravdu a potvrdí sa nezákonné konanie v združení pri jeho výmene. Konanie viacerých mimovládok voči nemu označuje za pomstu, ktorá nasleduje po tom, čo si znepriatelil niektorých ľudí v treťom sektore.