Dobre už bolo?

Dobre už bolo?
--------
Vypadá to, že dobre už bolo, čo sa týka bývania na Slovensku, ale ešte nič nemusí byť stratené - stačí chcieť.
Štátne nájomné byty za netržné ceny pre pracujúcich (ktoré by sa stavali po celom území SR a nie len na západe), by mohli čiastočne pomôcť s populačným prírastkom na Slovensku, lenže to v dlhodobom horizonte nestačí, cítim tu značné riziko, dokonca vetrím až podlý plán (resp. a-sociálne inžiniersky projekt) určitých zákulisných kruhov/síl (teraz nemám na mysli rôzne tie biznis kruhy, ktoré sa zákonite snažia napakovať na každom projekte).
Ide tu o potenciálnu fragmentáciu obyvateľstva, ktoré v dôsledku štátnej podpory takejto krátkozrakej zamestnaneckej politiky migrujúcej chudoby a politiky bývania, buď bude značne časovo vyťažené dochádzaním za prácou (to znamená, že nebude mať časť na iné dôležité veci, ako je výchova rodiny); alebo v prípade nutnosti častej zmeny bydliska kvôli práci, stratí citové väzby na svoj skutočný domov, kde dlhodobo žije so svojou rodinou a priateľmi.
Takýto človek bude ľahostajný k miestu, kde bude zrovna pracovať, pretože bude žiť s myšlienkou v podvedomí, že napr. za rok sa bude musieť znova sťahovať (migrovať) za prácou niekde inde, čo je samozrejme v rozumnom merítku dokonca nutné kvôli fyzickej informačnej výmene, lenže:
V dôsledku toho budú značne spretŕhané doterajšie rodinné putá a dlhodobé priateľské väzby, a nové už nebudú môcť dobre vznikať, čím sa z ľudí stanú iba akési osamotené nespoločenské jednotky.
V takejto spoločnosti nebude môcť byť ani reč o budovaní skutočnej občianskej spoločnosti a demokracie, v ktorej sa človek zaujíma o prostredie, v ktorom vyrástol alebo dlhodobo žije, ktoré postupne ďalej zveľaďuje, a kde dostatočne pozná ľudí okolo seba, ktorým môže následne zveriť aj príslušné verejné správcovské funkcie.
Myslím si, že Slováci v minulosti dokázali prežiť ťažké časy, relatívne zdravo vychovávať svoje potomstvo a vďaka tomu zachovať i svoju kultúru pre ďalšie generácie, aj preto, lebo boli schopní si medzi sebou vytvárať silné rodinné, priateľské a komunitné putá/väzby, čo pri neustálom migrovaní za prácou jednoducho nie je možné.
Vďaka osobnému vlastníctvu domov, statkov, pozemkov, polí a aj bytov, o ktoré sa bolo/je nutné pravidelne starať, sa v ľuďoch vytvorila/vytvára vynaliezavosť, rôzne pozitívne zručnosti a vzťah k zmysluplnej práci, s čím má dnešná mladá, hlavne mestská generácia zdegenerovaná západnou liberálne-konzumnou ideológiou a propagandou, už značný problém.
Ako hovorí p. Staněk - mladá generácia dnes už nechce nič vlastniť, o nič sa starať, iba užívať.
Otázka znie, že čo sa s tým dá konkrétne robiť v dnešných objektívnych podmienkach, ktoré sa nedajú len tak obísť.
Mohli by sa zaviesť štátne bezúročné mladomanželské pôžičky na panelové byty a súkromné rodinné domy.
Ale dovolí to dnes hlavne globálna banksterská úžernícka mafia?
Mimochodom, pojem "úrok" = moderný eufemizmus pre úžeru, ktorá bola takto šikovne "talmudistami" zakomponovaná do ekonomickej pavedy (predovšetkým v západnej "biblickej"/žido-"kresťanskej" civilizácii - viď aj Deuteronomium 23:19-20, Deuteronomium 28:12 a Izajáš 60:10-12), v ktorej sa úrok berie vraj ako "odmena za odloženú spotrebu" (no väčšiu blbosť som snáď ešte nepočul)!
Avšak ani toto moc nepomôže, ak ľudia nebudú nachádzať pracovné príležitosti priamo v mieste, resp. blízkom okolí svojho rodiska a trvalého bydliska, aby na Slovensku nedochádzalo k vyľudňovaniu "hladových" dolín, ktoré sa nezastaví, ak sa z dedín, obcí, miest a krajov nestanú do veľkej miery sebestačné jednotky, ktoré si budú schopné sami do veľkej miery zabezpečiť základné prostriedky na prežitie a ďalšie rozvíjanie svojho obyvateľstva.
To znamená, že zahraniční investori sa budú musieť stať v rámci takéhoto domáceho hospodárskeho komplexu iba obohacujúcim doplnkom/prvkom a nie hlavným zdrojom pracovných miest, ako je tomu na Slovensku dnes, keď stojíme prakticky akoby iba na jednej nohe "automotív" zahraničného priemyslu.
A ešte jedna dôležitá vec bytostného charakteru - nastal čas vrátiť sa k dôkladnému štátnemu strategickému plánovaniu, ktoré bude musieť presahovať jedno volebné obdobie!
Ale nech sa nikto zbytočne neľaká, že sa bude plánovať aj to, kedy sa má ísť v...
To by bola kardinálna chyba.
Všetko s rozumom a mierou, ako už vraveli naši predkovia!