<link rel="stylesheet" type="text/css" href="https://a.smedata.sk/artemis/bundles/smeartemisweb/sme/css/sme-main.css?r=234cg" /> <iframe src="https://www.googletagmanager.com/ns.html?id=GTM-MMH5SNV" height="0" width="0" style="display:none;visibility:hidden"></iframe>
  sme-logo 
Správy 
Služby 
Počasie
Blogy
Zľavy
Dovolenky 2019
Viac
POST.sk juraj.halas@gmail.com
<div style="max-width: 920px; margin: auto; padding: 1.3em 80px 1.3em 20px; position: relative;"> Aby naše stránky správne fungovali, je potrebné mať zapnutý Javascript. </div>



SME Plus
Nedeľa, 4. august, 2019 | Meniny má Dominik, Dominika


  SME.SK
  POČASIE
  DOMOV
  REGIÓNY
  EKONOMIKA
  SVET
  KOMENTÁRE
  KULTÚRA
  ŠPORT
  VIDEO
  AUTO
  TECH
  ŽENA
  ZDRAVIE
  BLOG
HĽADAJ



MENU

  Najnovšie správy
  Podcasty
  @denniksme na Instagrame
  Dobré ráno
  Kočner a zmenky
  Parlamentné voľby 2020
  Sudoku
  Newsletter

Slovenský Černobyľ. Ekologická katastrofa vymazala z mapy celú obec
Pred 50 rokmi Horné Opatovce zanikli.

PRÉMIOVÝ OBSAH
31. júl 2019 o 15:17 ELA RYBÁROVÁ



Z obce Horné Opatovce zostal len cintorín, kostol a chátrajúca budova školy. Pomníky sú v bezprostrednej blízkosti hlinikárne. (Zdroj: SME - Marko Erd)
Písmo:A-|A+
6168

Je to zvláštny cintorín. Vysoké komíny hlinikárne v Žiari nad Hronom zblízka a z výšky trónia nad pomníkmi a hrobmi.
Sú akoby symbolom toho, že táto továreň spôsobila ekologickú katastrofu, ktorá pred päťdesiatimi rokmi pochovala obec Horné Opatovce.
„Obec sa stala smutnou rekordérkou - stala sa prvou obcou minimálne vo vtedajšom Československu, ktorá zanikla po zničení prostredia vhodného na život ľudí.

Pritom to bola obec, v ktorej archeologické vykopávky potvrdili ľudské osídlenie už od kamennej doby,“ napísal v úvode monografie Horných Opatoviec od Dagmar Benčovej a Vladimíra Sklenku bývalý technický riaditeľ hlinikárne Richard Kafka.
Ekologické katastrofy v susedných krajinách, akou bola mimoriadne ničivá jadrová havária v ukrajinskom Černobyli v roku 1986 či masívny únik kalu z odkaliska hlinikárne v maďarskej Ajke pred deviatimi rokmi, rezonujú v povedomí.
No len málo sa vie o tom, že aj na Slovensku máme vlastný odstrašujúci príklad.



Horné Opatovce dnes (15 fotografií)
Ovzdušie sa spamätalo, pôda nie
Obec, o ktorej je prvý písomný záznam už z roku 1253 a v názve má odkaz na opáta, ktorý ju založil, mala dobrú polohu medzi banskými mestami Kremnica a Banská Štiavnica. Obyvateľom sa darilo v poľnohospodárstve aj v obchode.
Bol tu nielen Kostol sv. Vavrinca z roku 1911, ktorý bol kedysi považovaný za najkrajší chrám v Banskobystrickej diecéze, ale aj škola, kino a kultúrny dom.
Postavili si prvý vodovod, ktorý obdivovali v celom regióne, bol tu mlyn i pivovar. Mali silné zastúpenie v športe a divadelníci z obce získali prvenstvo v celoslovenskej súťaži.
Vzišlo odtiaľto sedem kňazov a množstvo rehoľných sestier a pochádzal odtiaľto aj otec Vladimíra Mečiara či starý otec Petra Pellegriniho.
Dnes zostali len kostol, cintorín a chátrajúca budova školy. Tam, kde stáli domy, sú dnes kopy odpadkov na skládkach.

Majestátna lipa pri kostole prežila v plnej kráse, až sa nechce veriť, že bola svedkom prvej ekologickej havárie, ktorá v Československu vymazala z mapy celú obec.

„Už mala listy len na spodných konároch. Pozrite sa na ňu teraz,“ ukazuje Hornoopatovčan Jozef Hlinka na bohatú korunu.
Jeden zo znakov, že sa príroda čiastočne spamätala vďaka dnes už ekologickej výrobe v Závode Slovenského národného povstania (ZSNP). Aj ovzdušie je čistejšie.
Nie všetko sa však podarilo tak rýchlo dať dohromady. Žiarska kotlina patrí z hľadiska kvality životného prostredia k najviac zaťaženým oblastiam Slovenska.
“
Preboha, ľudia, už pochopte, keď vám žena doma varí a ide z toho para, je to pre vás škodlivé? To isté bude tu.
„
HORNOOPATOVČAN JOZEF HLINKA O ARGUMENTOCH FUNKCIONÁROV PRED POSTAVENÍM HLINIKÁRNE
Na takmer celom území dosahuje koncentrácia fluóru v pôde takmer päťnásobok hygienického limitu.
Aj dnes vidno na reze pôdy, pokiaľ je až zasolená emisiami a odpadmi z hlinikárne. V tej časti je tmavšia, mazľavá, bez hrudkovitej štruktúry.
„Treba počítať minimálne s obdobím 40 až 45 rokov, keď by sa hodnota rozpustného fluóru mohla teoreticky dostať na hranicu hygienického limitu,“ píše sa v monografii.
Čo presne sa tu pred polstoročím odohralo?
Okná, čo sa nedali umyť
To, že sa v obci bude vyrábať strategická surovina, hliník, sa dlho nevedelo.
„Hovorili, že tu budú montovať traktory a lietadlá, aby nepriateľ za hranicami netušil, čo sa tu stavia. Ani tunajší ľudia, ani funkcionári nevedeli pravdu,“ hovorí predseda občianskeho združenia Horné Opatovce Štefan Skladan.
Toto miesto si podľa Kafku zvolili z vojenských dôvodov. Bolo dostatočne ďaleko od západných hraníc a „v lesoch, čím bola sťažená pozorovateľnosť lietadlami“.
Tí Hornoopatovčania, ktorým vzali na stavbu najúrodnejšiu pôdu, sa netešili, ale iní áno. Továreň, ktorú otvorili v roku 1953, dala mnohým ľuďom v obci slušne zaplatenú prácu. Čoskoro však spoznali jej odvrátenú stránku.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.
Keď sa v auguste 1953 vyfabrikoval prvý hliník a na dedinu sa začali valiť fluórové exhaláty a exhaláty polycyklických uhľovodíkov, problému sa nevenovala žiadna pozornosť.
Nečudo, keď ľudí vopred funkcionári presviedčali, že na životné prostredie nebude mať hlinikáreň významný vplyv.
„Preboha, ľudia, už pochopte, keď vám žena doma varí a ide z toho para, je to pre vás škodlivé? To isté bude tu,“ opisuje Hlinka argumenty, ktoré padali na stretnutiach s občanmi v kultúrnom dome.
Pravdepodobne najstaršia žijúca pamätníčka, deväťdesiatpäťročná Mária Skladanová spomína, že najviac starostí gazdinkám spôsobovali okná, z ktorých čierne šmuhy nie a nie zísť. „Darmo sme ich umývali, stále sa tam ten popolček nalepil.“
Nevedela, že fluorovodík, ktorý produkovala hlinikáreň, je jednou z mála chemických látok, ktorá rozpúšťa sklo. Ani bielizeň vonku sušiť nemohli, lebo by ju museli rovno znovu oprať.
Polycyklické uhľovodíky vypúšťané z fabriky spôsobovali, že sa chalani vracali z futbalu špinaví a mastní až po pás.
„Možno sa nám aj ťažšie dýchalo, ale pomaly sme si na to zvykli. Tých, čo prišli hrať futbal z väčšej diaľky, z Radvane, Pliešoviec, boleli hlavy, ťažko sa im dýchalo. Tvrdili, že máme výhodu, lebo sme adaptovaní,“ spomína Hornoopatovčan Alojz Mokroš.
Tráva aj sneh boli v obci ustavične čierne. „Ak ste ľad nepoliali, o štyri hodiny sa nedalo korčuľovať, pretože vás brzdili sadze. Taký silný bol ten spad,“ opisuje Hlinka.
Vykapali včely, stromy, ochoreli kravy
V tejto oblasti najčastejšie vejú severné a západné vetry. Odpadové látky preto odnášalo na juh, od Horných Opatoviec až po Banskú Štiavnicu.
Problémom pre Horné Opatovce však bolo aj to, že tu bývalo často bezvetrie a škodlivé látky sa tak udržali v ovzduší pri hlinikárni pomerne dlho.
„Prvým odborníkom, ktorý vyslovil názor, že dedina sa bude musieť vysťahovať, bol sovietsky odborník na výrobu hliníka už v roku 1954,“ píše Kafka.
V tom istom roku v obci vyhynuli včely a nasledujúci rok sa kravy nevrátili z pasienkov, museli ich doviezť na vozoch. Okrem toho vyschli aj ovocné stromy, najmä slivky.
Pre hromadné ochorenie dobytka na krívačku zakázali výkup mlieka a sena. Príčina sa najprv hľadala v používaní umelých hnojív.
Keď si však jeden z občanov doniesol do obce zdravé včely a aj tie rýchlo pokapali, konečne si všimli vinníka. Hlinikáreň.

SÚVISIACI ČLÁNOK
Včelárka: V pyramídach našli med, ktorý bol úplne v poriadku
Čítajte
V roku 1955 vláda v nariadení zakázala pásť dobytok v jednej oblasti preto, že tam pasúca sa zver ochorela „otravou fluórom z plynu unikajúceho zo ZSNP“. Uvádzalo sa tiež, že vláda sa bude zachytávaním unikajúceho plynu zaoberať.
V roku 1956 vyhlásili v Horných Opatovciach stavebnú uzáveru a potom zakázali aj chov kráv. O rok neskôr prestali rodiť ovocné stromy.
„Ľudia sa nemali na koho obrátiť. Ochranári neboli. Dalo sa sťažovať len na okresnom výbore strany alebo na lampárni,“ približuje Mokroš situáciu za socializmu.
Funkcionári miestnej samosprávy sa mali stretnúť s československým prezidentom Antonínom Zápotockým aj s predsedom vlády Viliamom Širokým.
Nakoniec ich prijal len podpredseda vlády Jaromír Dolanský. Tvrdil, že on ani ďalší vysokopostavení politici dosiaľ nič o situácii v okolí hlinikárne nepočuli.



Horné Opatovce kedysi (10 fotografií)
Vláda však ani neskôr na pretrvávajúce problémy a sťažnosti nereagovala. Naopak, výroba hliníka sa výrazne zvyšovala.
Bol dôležitou surovinou najmä pre stavebný a strojárenský priemysel, kde sa využíval ako konštrukčný materiál. Bol nenahraditeľný v automobilovom i v leteckom odvetví.
Vo fabrike dostali za úlohu znížiť množstvo exhalátov, no nedarilo sa im. Podľa Kafku nebol projekt vypúšťania exhalátov ideálny. A realizovaný bol ešte horšie.
„Navyše spúšťanie stále nových výrob znamenalo nové exhaláty, ktoré s ohľadom na prevládajúce vetry dopadali na obec Horné Opatovce.“
Šírili sa chýry, že obec vysťahujú, no politici v Prahe ešte stále tvrdili, že to nehrozí a v Košiciach sa pracuje na odsávacom zariadení.
Krivé chrbtice a paradentóza
Julián Olajec sa po štúdiu na lesníckej škole vrátil v roku 1958 do rodnej obce a nespoznával ju.
„Včely boli vykapané, začala chradnúť jedľa, smrek, borovica, buk už mal slabé pupene. V roku 1959 sa odsťahoval prvý obyvateľ.
Mysleli sme, že domy sa nebudú búrať, ale ten jeho zbúrali. Veľa ľudí ochorelo, niektorým ruky odchádzali, aj deti začali skôr mrieť. Z toho mali ľudia obavy.“
Od roku 1960 vypúšťal závod podľa Kafku do ovzdušia „viac ako 22 500 ton plynných a pevných exhalátov každý rok“, čo bolo veľmi vysoké číslo.
Medzi nimi fluorovodík, polycyklické uhľovodíky, oxid siričitý, oxid hlinitý, arzén, uhlíkový prach, množstvo ťažkých kovov, neskôr aj ortuť.

SÚVISIACI ČLÁNOK
Rádiové dievčatá svietili v tme a zomierali. Firma o nich klamala
Čítajte
Deti boli podľa monografie „bledé, trpeli nechuťou do jedla a výrazne sa im kazil chrup“. Mali problémy aj s chrbticou a veľa obyvateľov trpelo paradentózou.
No ľudia tu žili naďalej, hoci im už zakázali aj akékoľvek opravy a úpravy domov.
„Ľudia pod pokutou päťsto korún naďalej stavali. Niektorí neverili, že by to mohlo škodiť, mysleli si, že je to len nejaká finta. Aj my sme patrili medzi nich. Stavali sme domček, no dlho sme v ňom nebývali,“ hovorí Skladan. Ich dom stál rovno pri továrenských halách.
V roku 1962 sa už otvorene hovorilo o vysťahovaní. Vláda oznámila, že obec sa bude asanovať, čo obyvatelia prijali s plačom aj s nadávkami.
V tomto roku už mali deti nariadené stráviť mimo obce aspoň dva mesiace. Štát im platil školy v prírode a ozdravovne.
Zdravotnú situáciu hodnotil predseda Československého Červeného kríža Alojz Búgel na sklonku roku 1963 „ako veľmi vážnu“ a nabádal obyvateľov obec „čo najskôr opustiť“.
Vysťahovanie 1380 obyvateľov z dediny s 228 domami však trvalo asi desať rokov. Často boli problémom nedostatočné financie, ktoré štát ponúkal za odkúpenie domov.
Dedina duchov
Domy sa postupne začali vyprázdňovať.
„Keď susedia odišli, potkany a myši si hľadali útočisko. Nemohli ste dvere otvoriť, lebo sa pchali dovnútra. Slanina a údeniny boli zavesené ani nie na motúzkoch, lebo tie prehrýzli, ale na retiazkach alebo lankách,“ opisuje Hlinka.
Mokroš dodáva, že Horné Opatovce sa stávali dedinou duchov, najmä v noci. „Zrušili obchod, osvetlenie už nik neopravoval, ani vodu nik neopravoval, služby zanikali."
V roku 1966 tu žila napriek všetkému takmer polovica z pôvodného počtu obyvateľov. Ešte aj v deň oficiálneho zániku obce podľa nariadenia vlády, 31. júla 1969 tu bývalo 23 rodín, z ktorých tri nemali zabezpečené náhradné bývanie.
“
Keď sme mali prvé omše a ľudia vstupovali do kostola, sadali si do tých lavíc, kde sedávali celé desaťročia ich príbuzní. A nesadali si tam, kde už nežili. Bolo až dojímavé, že to v nich zostalo zapísané.
„
HORNOOPATOVČAN ŠTEFAN SKLADAN
„Bol návrh, že sa postaví nová obec, tak ako to bývalo zvykom na priehradách, kde dediny padli za obeť. Boli aj vytypované miesta. Žiaľ, osadenstvo obce sa nedohodlo a rozpŕchli sme sa vo všetky štyri svetové strany,“ poznamenáva Skladan.
Väčšina obyvateľov si postavila nové domy v Žiari nad Hronom a v Hliníku nad Hronom, ďalší sa roztratili po rôznych mestách vtedajšieho Československa, ale aj do sveta.
Mária Kadlecová zažila sťahovanie do Hliníka nad Hronom ako desaťročná a prekvapila ju absencia špiny.
„Keď sme v Horných Opatovciach dali ruku na trávu, bola úplne čierna. V Hliníku sme si vonku sadli a vôbec sme neboli špinaví. Čakali sme tam to, čo bolo tu, ale bolo to úplne inak.“
Zdravie je dôležitejšie
Pre Hornoopatovčanov je strata rodnej zeme dodnes boľavá. „Štát obetoval túto obec pre svoje potreby,“ hovorí s horkosťou Mokroš.
Nádej, že by sa sem ešte niekedy vrátili žiť ľudia, nemajú. „Môj otec vždy dúfal. Vravel: Ty ešte zažiješ, že sa dedina začne obnovovať. No tým, že sa to zanešvárilo smetiskami, sa to už nedá,“ hovorí Hlinka.
Predsa sa však rodáci zo zaniknutej obce každoročne stretávajú. Prvýkrát to bolo v roku 1984 a v revolučnom roku sa ich už zišlo vyše päťsto.
Kostol, z ktorého po zrušení obce časť zariadenia presunuli do iných farností, veľmi poškodili vandalizmus a krádeže. Nový život mu vdýchol až kňaz Jozef Kuna z Hosťoviec pri Zlatých Moravciach.
V roku 1993 tu zorganizoval s farníkmi z obcí Žikava, Lovce a Hosťovce veľké upratovanie a púť a tým prebudil k aktivite aj Hornoopatovčanov, ktorí už stratili vieru, že by sa tu opäť mohli konať bohoslužby. Tie prvé sa uskutočnili o šesť rokov.
V roku 1995 si postavili aj mramorový pamätník s miniatúrou obce. Impozantný kostol so skvelou akustikou naďalej opravujú s pomocou grantov.
„Keď sme mali prvé omše a ľudia vstupovali do kostola, sadali si do tých lavíc, kde sedávali celé desaťročia ich príbuzní. A nesadali si tam, kde už nežili. Bolo až dojímavé, že to v nich zostalo zapísané,“ spomína Skladan.
Nikto z Hornoopatovčanov nečakal, že to dospeje tak ďaleko a z obce budú musieť odísť.
„Väčšina ľudí z dediny bola zamestnaná v hlinikárni. No prišli sme na to, že robota nie je všetko. Zdravie je dôležitejšie. Ani nie tých starších, ale detí,“ uzatvára Skladanová.
Ako je na tom životné prostredie u nás dnes
- Podľa Správy o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2017 je najhoršia kvalita životného prostredia v košickom, zemplínskom, bratislavskom, galantskom, dolnopovažskom, novozámockom a hornonitrianskom regióne.
„V Greenpeace Slovensko sme sa v posledných rokoch venovali najmä hornej Nitre, ktorá patrí medzi najviac postihnuté regióny. Je to spôsobené prítomnosťou ťažkého priemyslu a intenzívnou ťažbou a spaľovaním uhlia. Napríklad v rieke Nitra pláva veľké množstvo ťažkých kovov - ortuť, kadmium alebo zinok,“ uvádza kampanier Greenpeace Slovensko Radek Kubala.
- Slovensko tiež patrí medzi štáty s najhoršou kvalitou ovzdušia v EÚ. „Podľa Európskej environmentálnej agentúry umiera v dôsledku znečisteného ovzdušia na Slovensku viac ako 5000 ľudí ročne,“ dodáva Kubala.
- Kým za socializmu neexistovalo veľa ochranárskych organizácií, po Nežnej revolúcii nastal v ochrane prírody doslova boom. „Ekológia bola aj súčasťou politiky. Napríklad o postupnom útlme baní v hornej Nitre rozhodla vláda už v roku 1990,“ hovorí Kubala. „Tento étos však zastavila privatizácia a znovu sa environmentálne otázky dostávajú do verejnej debaty vo väčšej miere až v posledných rokoch, najmä v súvislosti so zmenou klímy,“ dodáva.
A práve tá je aj ekologickou katastrofou, ktorá sa deje dnes. „Ekologickú katastrofu si dnes nepredstavujeme ako nejaký výbuch, ale skôr ako postupné zhoršovanie prírodných podmienok, ktoré budú mať vplyv na celú spoločnosť. Ak sa takémuto scenáru chceme vyhnúť, musíme sa celosvetovo zbaviť závislosti od fosílnych palív a začať rýchlo znižovať emisie skleníkových plynov,“ konštatuje Kubala.

Tento text ste mohli čítať vďaka tomu, že platíte za obsah. Vážime si to.


ZDIEĽAŤ NA FACEBOOKU (168)
DISKUSIA (6)





Najnovšie príspevky:
KYSLYCITRON - PRED 3 DŇAMI
Realna zlodejina, kradnu a zlocinia stale ti isti, len sa to hadze na kapitalizmus...
GOLAN TREVIZE - PRED 3 DŇAMI
Reálny kapitalizmus v podaní boľševickej hávede.
KUCO007 - PRED 3 DŇAMI
Teraz sa ludia mozu aspon burit. Vtedy si musel byt ticho, aby ta nezavreli. To je dost podstatny rozdiel.
BIANCHIJAN - PRED 3 DŇAMI
Takze alobalu do hornonitrianských baní uz nebude tolko potreba.
GUIDO - PRED 3 DŇAMI
Reálny kapitalizmus.V súčasnosti to je v mnohom podobné:Nelegálne skládky, klčovanie lesov, znečisťovanie podzemných vôd, atď.
+ PRIDAŤ PRÍSPEVOK
ČÍTAŤ CELÚ DISKUSIU (6)
Téma: Skleníkové plyny
 ▪ 29. júl 2019, o 14:11 Satelitné zábery ukazujú rozsiahle požiare v Arktíde
 ▪ 11. júl 2019, o 18:32 V Bratislave budú teploty ako v hlavnom meste Austrálie. Ako sa zmení klíma v roku 2050?
 ▪ 25. jún 2019, o 17:36 Na Marse zachytili nárast metánu, aký sa doteraz nepodaril
 ▪ 18. jún 2019, o 15:28 V Senici namerali vysoký obsah nebezpečných látok v studniach, vydali zákaz
 ▪ 16. jún 2019, o 23:07 Dobré ráno: Prečo klimatizácia ubližuje planéte, a čo s tým
 ▪ Viac...

Článok je zaradený aj do ďalších tém Černobyľ, Greenpeace, Vladimír Mečiar, Československo: Sto rokov, Životné prostredie, Rastliny, Peter Pellegrini, Zdravé zuby a ďasná, Včely, Prvá pomoc, Mečiarove amnestie, Vitamíny a minerály, Klimatická zmena, Príroda, Slovensko, životné prostredie, história, SME Plus, História, Víkend



Už ste čítali?

<img src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/8/44/4420138/4420138_300x200.jpeg?rev=4" alt="Na fotografii (zľava) sú bývalý zamestnanec Bonulu Peter Brath; profesionálny zápasník Attila Végh; Matúš Mečár, ktorý bol odsúdený za vydieranie; nitriansky podnikateľ Norbert Bödör; podnikateľ a manažér zápasníkov Eduard Gerek a zástupca riaditeľa Národnej jednotky finančnej polície NAKA Milan Mihálik.">
DOMOV
Lustrácie, zásahy do vyšetrovania, Kočnerove správy ukázali Bödörov vplyv

<img src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/8/44/4412668/4412668_300x200.jpeg?rev=4" alt="Ford Edge">
AUTO
Nie je o ne záujem. Pozrite si autá, ktoré si Slováci kupujú najmenej

<img src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/1/33/3393121/3393121_300x200.jpeg?rev=3" alt="Podnikateľ Marian Kočner.">
DOMOV
Slintoš, Milan aj Lipstein. Čo ukazujú Kočnerove správy

<img src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/1/44/4416551/4416551_300x200.jpeg?rev=3" alt="Stretnutie blogera Radovana Bránika a Petra Tótha, ktorý sledoval novinárov.">
DOMOV
Tótha videli v Nemecku s Bránikom, podľa Šantu si s ním aj tak poradia

<img src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/0/44/4410200/4410200_300x200.jpeg?rev=4" alt="Peter Sagan v Paríži 2012. ">
ŠPORT
Sagan má rekord, ktorý tak skoro nik neprekoná





KontaktyRedakciaVydavateľPredplatnéEtický kódexPomocMapa stránky

Widget
RSS
Newsletter
Mobil
iPad
Kindle
Televízor

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.skSlovak SpectatorAgentúrne správyVydavateľstvoInzerciaOsobné údajeNávštevnosť webuPredajnosť tlačePetit AcademySME v škole
© Copyright 1997-2019 | Petit Press, a.s.


<div style="display:inline;"> <img height="1" width="1" style="border-style:none;" alt="" src="//googleads.g.doubleclick.net/pagead/viewthroughconversion/859680540/?guid=ON&amp;script=0"/> </div>