Žena z Oravy odhalila zlodejov pod hradom
Obyvateľom Dolnej Lehoty začali miznúť žetóny na vývoz odpadu, obuv aj posteľná bielizeň. Niekto sa ulakomil dokonca aj na misku pre psa.


Jaroslava Kavuliaková
redaktorka
ODOBERAŤ AUTORA

Zo smetných košov na ulici mizli žetóny na vývoz komunálneho odpadu. (Zdroj: Veronika Kajková)
Písmo:A-|A+
 DISKUSIA
 (0)
[ Nechajte si posielať Výber článkov z MY Orava na e-mail. Aktivujte si odber jedným klikom. ]
ORAVSKÝ PODZÁMOK. V Dolnej Lehote, miestnej časti obce pod Oravským hradom, začali z ničoho nič miznúť veci. Ako prvé sa za neobjasnených okolností stratili žetóny na vývoz komunálneho odpadu. Viacerí obyvatelia upozornili na to, že im chýbajú na smetných košoch, na ktoré ich pred vynesením na ulicu upevnili.

„Kôš nevysypaný a žetón fuč. Stalo sa to ešte niekomu?“ zisťovala vtedy prekvapená Katarína z Oravského Podzámku. Odpovedal jej Tomáš, žijúci v rovnakej obci. „Áno, nám. Dali sme vysypať dva koše, ani jeden žetón tam nebol.“ Vtedy sa ešte mohlo zdať, že ide o zhodu náhod. No ukázalo sa, že Tomáš nebol posledným, komu sa to v dedine stalo.

Zmiznutia pribúdali
O niečo neskôr zistila Veronika Kajková, že nemá jednu z crocsov, ktoré nechala na verande. Hľadala ju márne. Potom chýbali topánky aj deťom, vždy len jedna z páru. A zmizli vždy v noci.

„Bolo to zvláštne, veď máme aj rôznu veľkosť nohy. Hľadali sme okolo celého domu a nikde sme nič nenašli. Opakovalo sa to a tak sme si začali topánky schovávať, vonku zostávali len staré. Zmizla nám obuv v hodnote približne dvesto eur.“

O nezvyčajných stratách povedala známym z blízkeho okolia. Postupom času začali aj oni hovoriť, že im miznú veci z dvorov, napríklad podsedáky zo stoličiek. Keď niekto nechal sušiť vonku prádlo, prišiel aj o plachty či vankúše.

Jedna z Veronikiných susediek nám prezradila, že jej chýba, popri inom, miska pre psa. Druhá potvrdila, že tiež prišla o všeličo a aby toho nebolo málo, v záhrade nachádzala občas veci cudzie.

Pôvodné podozrenie, že za to môže kuna, Kajkovci vylúčili a s cieľom odhaliť nočného zlodeja, nachystali preňho návnadu.

Odhalili vinníka
Na jednu crocsu priviazali šnúrku a plechovku, nechali ju von a s príchodom večera pozorne sledovali terasu z obývačky. „Vyčkávali sme, a šup, šnúrka sa pohla,“ opísala Veronika, čo bolo predtým, než rýchlo otvorili dvere. „Zlodejku sme vyplašili, ale uvideli sme ju. To líška si chcela zobrať topánku.

Vedeli sme, že chodí po okolí, to vedeli všetci z ulice. Ale nikomu nenapadlo, že nezabije sliepku, lebo každý tu má nejakú, ale že kradne topánky. Muž testoval, či zmiznú aj smradľavé. Tie si nezobrala, ani gumové čižmy. Len pekné čisté, väčšinou detské odnášala.“


PREČÍTAJTE SI TIEŽ
Správy z oravských miest a dedín: V Babíne bývalo chladnejšie
Čítajte
O svoje zistenie sa mladá obyvateľka Dolnej Lehoty podelila so susedom, smial sa a neveril jej. O tri dni sa mu stalo tiež, že nevedel nájsť crocsu. Pokúšal sa líšku zachytiť prostredníctvom kamery, až sa mu to podarilo.

Veronike povedal, že zviera natočil priamo pri krádeži topánky. Poslal jej aj video, ale také, na ktorom mu líška prebehla po dvore. Na našu prosbu, aby sa o dôkazový materiál podelil, nereagoval.

„Je mimoriadne ťažké povedať, čo vedie líšku k tomu, aby kradla topánky. Takýchto prípadov je evidovaných už viac, nielen v rámci Slovenska,“ podotkol zoológ Šimon Kertys, poverený riadením správy Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava.

„Aktuálne neevidujeme žiadnu odbornú prácu, ktorá by vysvetľovala toto nevšedné správanie sa líšok. Líšky sa stále viac stávajú súčasťou miest a obcí a je veľká pravdepodobnosť, že ich láka ľudský pach, ktorý v obuvi po nás ostáva.“

Zlodej by bol systematickejší
Nad dedinou zostal visieť otáznik, kde sa podeli žetóny zo smetných košov. Líška za to určite nemohla. „Mne nezmizol ani jeden štítok, lebo som ich vždy dobre uviazala. Ale keď som prvýkrát počula, že iným áno, označila som štítky číslom domu, aby ich nemohli použiť zlodeji,“ povedala Júlia.

Je až neuveriteľné, že aj do prípadov krádeží žetónov vniesla svetlo práve Veronike Kajková. A úplnou náhodou. Od začiatku sa jej nezdalo, že by známky z nádob na smeti niekto kradol, hoci sa tejto myšlienke neubránili viacerí obyvatelia obce.

Podľa nej by bol zlodej systematickejší. Žetóny na vývoz komunálneho odpadu nemizli často ani pravidelne a samostatne kupované majú hodnotu približne tri eurá za kus.


PREČÍTAJTE SI TIEŽ
S pluhmi prešli za týždeň vzdialenosť dlhšiu, ako je cesta okolo sveta
Čítajte
„Zavesila som známku na vonkajšiu kovovú odpadovú nádobu a povedala som si, že sa mi ešte do nej zmestí jedna taška, tak som šla domov pre ďalšie smeti. Kôš máme asi dvesto metrov od domu. Keď som sa k nemu vrátila, bola už riadna bitka o známku. Straky sa striedali a pokúšali ju vziať. Verím, že by sa im to podarilo.

Bolo ich veľa, viac ako desať. Škoda, že som nemala zo sebou mobil, ale aj tak by asi stihli odletieť. Na sto percent to robia straky. Známka je lesklá a vo vetre sa pohybuje, je pre ne lákadlom. Keďže ľudia vešajú žetóny ráno pred prácou, okolo šiestej hodiny, a o ôsmej chodia smetiari, majú vtáky dosť času,“ myslí si Veronika.

Povera o strakách
Júlia priznala, že jej nenapadlo, že by za tým mohli byť straky. Podľa zoológa Šimona Kertysa je ťažké vysvetliť prečo práve o papierovú známku z kontajnera mali taký záujem. „Včera som videl, že straky už lietali s konárikmi. V tomto období sa postupne predlžuje deň, začínajú so stavbou nových hniezd a opravou existujúcich. Mohlo to mať súvis, žetón sa im mohol zdať ako užitočný predmet pri budovaní hniezda.“

O strakách sa traduje, že ich až magicky priťahujú trblietavé a lesklé predmety a majú vo zvyku odnášať si ich. Vďaka týmto poverám sa u nás stali symbolom akéhosi zlodeja.

„No podľa výsledkov štúdie to nevychádza úplne tak. Zo série experimentov totiž vyplynulo, že straky, voľne žijúce i chované v zajatí, nielenže nevenujú lesklým predmetom nijakú zvláštnu pozornosť, ale dokonca majú pred nimi rešpekt,“ vysvetlil zoológ Šimon Kertys.

Počkajú, čo bude na jar
Akokoľvek, zabezpečiť si lepšie žetón pred stratou je jednoduchšie ako vyriešiť starosti s lúpežnými nájazdmi líšky. Nielen rodine Kajkovcov začala postupne vadiť.„Báli sme sa, či nie je besná, tak sme sa zamýšľali, čo ideme robiť ale nijak sme to nevyriešili. Uvidíme, čo bude na jar.“

Veronika si smrť zvieraťa nepraje. Bola by radšej, keby im niekto pomohol líšku chytiť a premiestniť.


PREČÍTAJTE SI TIEŽ
Zo života obcí: Nad Nižnou odstránili dvojkríž
Čítajte
„Problém s líškou je oprávnené riešiť poľovnícke združenie. Keby išlo o obavu z bezpečnosti, pretože líška nie je plachá, prejavuje známky agresivity, peny okolo papule alebo očividné zdravotné problémy, je možné volať hneď aj políciu.“ poradil zoológ a dodal, že poľovníci v intraviláne nesmú strieľať.

Môžu tak robiť až od presne danej vzdialenosti od obytných domov. Teoreticky by mohli líšku nalákať do sklápacej pasce na odchyt zvierat, ktorá by jej neublížila a vypustiť ju niekde inde. Či sa nájde ochota, plus všetko potrebné na niečo také v Dolnej Lehote, a u koho, je v tejto chvíli ťažké predpovedať.

Čítajte viac: https://myorava.sme.sk/c/22839295/zena-z-oravy-odhalila-zlodejov-pod-hradom.html