Zúčtovanie

	Pokrčila sa v kolenách, aby bola menej nápadná. Ziggy hľadela na skrytý tábor, o ktorom nepovedala zatiaľ nikomu nič. Tábor arkánov na hraniciach púšte a ďalekých krajín na severe. Ľahla si vedľa krovia a počúvala. Zaujímalo ju, kto všetko je v tábore. Dúfala, že nenarazí na niekoho, na koho by naraziť nechcela. Veľmi dobre si pamätala na všetko, čo sa stalo minule. Poníženie, vyhostenie, následky.

	Vyskočila z úkrytu a potichu a celkom sama sa dostala ku hlavnému vchodu. Nechcela veľkú pozornosť. Prešla popri strážach, ktoré si ju najskôr nevšímali, no potom sa za ňou rozbehli. Bránila sa, no proti dvom arkánom nemala šancu. Dovliekli ju ku veliteľovi.

„Ale nie, kto to k nám zavítal? Smelá Zmar-Iallenan-Gaveriess-Gaventis-Ylautimereteren, legenda medzi legendami, drahokam medzi drahokamami. Kto vie, koľko by si stála po kúskoch na čiernom trhu.“
„Milý a pozorný ako vždy, však? Počuj, keď už tu prehadzujeme komplimenty a úsmevy, mal by si vedieť, že som tu z dobrého dôvodu. Ešte lepšieho, ako minule.“
„Áno? Tak Zmar-Iallenan-Gaveriess-Gaventis-Ylautimereteren, už nie si hladná? Naposledy si zjedla čo sa dalo a utekala od stola. Teraz si prišla po niečo svieže a tekuté, však?“
„Už si nepamätám tvoje meno, ale ty ma radšej volaj Ziggy. Krátke a pekné. Navyše sa konečne dostaneme k tomu, čo ti chceme povedať.“
„A to je čo?“
„Necháš ma dohovoriť?“
„To vieš, že nie ty miešanka. Z čoho ťa namiešali?“
„Ak nechceš, aby sa ti v ústach všetky zuby pomiešali, tak láskavo drž hubu a nastav uši, nech ti to nemusím vysvetľovať dvakrát ako sopľavému decku.“
„Takú si ťa pamätám. Máš odvahu. Pokračuj.“
„Potrebujem najať všetkých bojovníkov. Vrátane teba. Na juhu sa dostala k moci jedna čarodejnica z rodu maniov. Dobre počuješ, naši odvekí nepriatelia sú na žive. Aspoň jedna z nich. Viem, že ju budú brániť ľudia. Zaslepení jej mocou.“
„My máme bojovať s ľuďmi a ty s čarodejnicou? No to si uhádla. Ľudskú chamrať si zober ty, Miešaná.“
„Nevolaj ma Miešaná, koleduješ si o problém!“
„Tak ty máš problém so mnou? Výborne. Najskôr si úbohý poslíček a teraz si dôležitá. Si slabá a mýlil som sa v tebe. Ostaneš tu, môžeš drhnúť podlahu. Bojovníci pôjdu na výlet.“
„Zabila som viac ľudí, ako ty.“
„Ľudia? Ľudia sa nerátajú, neznamenajú vôbec nič!“
„Prestať s tými nadradenými hlúposťami. Skôr, ako ich z teba vymlátim. Ak si si to neuvedomil, máme tu problém a ja prichádzam, pretože viem, že sa nebezpečenstva nebojíš.“
„Nebezpečenstva? Pár ľudí chráni jednu démonickú čarodejnicu. To nie je boj.“
„Ver mi, niečo je na nej veľmi špeciálne. Neviem čo, ale niečo mi na nej nesedí.“
„Môžeme sa o tom dohadovať koľko chceme, ale najskôr by sme mali konať.“

	Veliteľ malého tábora rozdelil bojovníkov. Vybral jedného, aby išiel čo najskôr na sever a informoval ostatných. Ďalší siedmi, vrátane jeho a Ziggy, sa dali na pochod. Nebezpečná skupina svalnatých a vysokých bytostí s dlhými rukami. Každý z nich mal v ruke meč a na chrbte luk so šípmi. Napredovali pešo, no aj tak veľmi rýchlo. Nikto sa im nemohol rovnať. Najedli sa v tábore do sýtosti, pripravili na pochod a pochodovali, ak sa dal beh nazvať pochodom. Miel-Uwe-Vastareava-Astaro-Sulvulun, veliteľ tábora a ostrieľaný bojovník, utekal pred ostatnými. Nasadil tempo, ktorému Ziggy len veľmi ťažko stačila. Skupina išla rýchlejšie, ako akékoľvek správy. Cesta až ku chrámu však bola ďaleká.

	Ziggy opustila skupinu a stretla sa s Durfom a ostatnými. Povedala im o svojom úspechu. Nasadla na koňa a cváľala ku hradu spolu s armádou žoldnierou, ktorú stihol Durf s Marinom zabezpečiť. Povel na začiatok cvalu spôsobil radosť a smútok zároveň. Lussia po boji túžila a chcela v praxi ukázať všetko, čo sa od Ziggy i od Durfa naučila. Marinus túžil po svojej stratenej moci a bolo mu jednu, za akú cenu ju môže dostať späť. Nemal zbrať a nechcel sa zúčastniť bojov. Chcel však byť na mieste a osláviť veľké víťazstvo. Ramael cválal s pochybami, no nie s takými, ako Durf. Pre neho to bolo ťažké rozhodnutie. Bojovať po boku toho, kto ho dal zabiť, proti tej, ktorá ho zachránila. Chápal záujmy, vyššie i nižšie a nebál sa boja. Vedel bojovať, no vedel tiež rozhodovať o tom, či je boj správny alebo nie. Na nadchádzajúcom konflikte si všimol viac, ako ostatní. Boj za záchranu sveta znamenal pre neho tiež boj proti priateľom. Nechcel zdvihnúť meč proti tým, ktorých vychovával a nechcel sa štítom brániť proti tým, na ktorých mal teraz sám útočiť. Hlavou mu prechádzali rôzne myšlienky, no hlavne chcel čo najviac obmedziť straty na životoch. Nepáčila sa mu revolúcia, ktorú organizoval Marinov otec. Krvavé časy by už konečne mohli prestať. Nástup tejto rodiny k moci znamenal potoky krvi. Keď prišla tá víla, tak sa zmenilo všetko bez jednej kvapky krvi a zmenilo sa k lepšiemu. Teraz musím proti tomu bojovať a podieľať sa na potokoch.

	Kone a jej jazdci sa dostali ku Križovatke a pokračovali na juh, ku chrámu. Počas pochodu sa Durf priblížil ku arkánke. Plánoval boj, v ktorom mu niečo nesedelo.

„Proti čarodejnici sme prislabí a nevieme, aké kúzla na nás použije,“ so starosťou povedal Durf.
„Nemusíš sa báť, arkánom žiadne jej kúzlo neublíži. A ak by aj, je nás dosť na to, aby sme niečo vymysleli.“
„Možno by mohol Ramael niečo so svojimi kúzlami zmeniť.“
„On? Nebuď smiešny, nemá takmer žiadnu silu. Keby som sa namiesto vŕtaniu v uchu venovala čarovaniu, dokázala by som toho dvakrát viac, ako on.“
„Najlepší, akého máme.“
„Suverejne najlepší, ak je jediný. Za dávnych čias by sa mu smiali aj malé deti. To, že dokáže po dlhom tréningu zdvihnúť niekoho na okamih, mu nepomôže proti sile maniov. Tá čarodejnica ho rozmetie na prach a na novo poskladá skôr, ako pohne tým svojim smiešnym prútikom.“
„Ty chceš, aby ju zabili arkáni. Je to veľmi jednoduché a nepochybujem o sile vášho ľudu. Vždy sa ale môže niečo pokaziť a aj tá najľahšia bitka sa môže zmeniť na porážku.“
„Moc taktizuješ a moc sa bojíš. To je to, čo si prajú. Aby sa ich každý bál. Proti nej sa ľudia nehodia. Všetci títo žoldnieri, chudáci bojujúci za zlatky. Nevedia, do čoho sa púšťajú. Poraziť zbojníkov a poraziť bytosť, ktorá dokáže zabíjať po stovkách, nie je to isté. Ty si už bojoval s niekym takým? Niekedy žiadne rozmiestnenie bojovníkov nepomôže. Stokrát úspešná taktika môže znamenať roztrhanie celej armády v tých najväčších bolestiach.“
„Akú máme inú možnosť? A povedz mi, prečo ju tak moc chceme zničiť? Neviem o všetkom, čo urobila, no zatiaľ nič, čo by prekonávalo Marina. Nemôžem si pomôcť ale myslím si, že som na zlej strane.“
„Marina by som sa najradšej zbavila, ale je tu moc svedkov a jeho peniaze sa môžu hodiť.“
„Chceš pred ňou previesť niektorých bojovníkov na našu stranu? Ziggy, to je nemožné. Má viac zlata, celé pokladnice má v rukách ona. Tiež si môže nové zlatky vyčarovať.“
„Každé čarovanie ju oslabí. Už vieš, na čo myslím?“
„Určite nebude vyčarovávať zlato, to skôr armády. Vojakov z tých najstrašnejších nočných môr. Tých nemôžeme poraziť, to je samovražda.“
„Čím viac sa bojíš, tým je silnejšia. Ak ju chceš slabú, tak ju musíš prekvapiť. Pustiť sa do boja proti každému. Si len bábka osudu. Vieš bojovať a vyznáš sa do boja, to si cením. Zaujímaš sa o vojny i o tých, ktorí v nich bojujú. To si cením ešte viac. Ak chceš, aby som ťa začala mať rada, tak sa postav čelom aj tam, kde budú ostatní utekať.“
„Myslím, že môže byť aj iná cesta. Nejako sa s ňou dohodnúť. Ak chce niekomu vládnuť a ak to vie, tak nech si kľudne vládne. Ak samozrejme nebude chcieť robiť niečo, čo by ostatným ublížilo. Viem, aký dôležitý je vodca. Marinus vládol naozaj dlho a dokázal to. Tá víla sa zdá byť vo všetkom lepšia, aj keď pravdepodobne robí všetky svoje dobré skutky preto, aby mohla urobiť jeden veľmi zlý.“

	Durf a Ziggy cválali vedľa seba. Bojovník vedľa bojovníčky. Veliteľ a stratég vedľa bojovníčky bez výcviku, no s veľkou silou. Päťdesiat jazdcov išlo na juh a osem arkánov za nimi. Ciali predpokladala problém. Na severe zhromažďovala ľudí a rozdávala im zbrane. Nie obyčajné, ale čarovné. Stovky lukostrelcov, ktorí trafia svojimi očarovanými lukmi každého, aj na veľkú vzdialenosť. Ďalšie stovky sfanatizovaných bojovníkov, ktorí neustúpia. Necítila sa pripravená a získavala rýchlo na svoju stranu verných, i žoldnierov. Nemala problém so zlatom a kombináciou zlata, hrozieb a veľkolepých sľubov sa jej armáda stále zväčšovala. Uvedomovala si nebezpečenstvo, ktoré predstavuje malá skupina. Oveľa viac sa ale pripravovala na to, že by sa všetci arkáni zosypali z hôr ako horská lavína a boli by nezadržateľní.

	V hlave mala otázku, ktorá ju trápila už od čias, keď bola zakliata a dopočula sa o arkánoch. O mocnej rase, ktorá rozdrvila maniov. Veľká sila, úplná odolnosť voči kúzlam a neuveriteľná nenávisť, ktorá ich tlačí vpred. Ak by som privolala maniov z iných svetov, podarilo by sa arkánov poraziť. Moja vláda by sa ale skončila. Teraz som jediná, potom by som bola jedna z mnohých. Stratila by som svoju výnimočnosť. Zavolať ich, alebo nie? Rozmýšľala a dávala vedľa seba všetky klady a zápory.