Ľahké stopovanie

AKT IX: Druhá strana mince

Ľahké stopovanie

	Krok sa neustále zrýchľoval. Istota pridávala k rýchlosti a Larynia vedela, že sa to zanedlho stane. Stretne sa so sestrou. Nezvyknutá na jazdu na koni a v úplne neznámej krajine, napriek tomu však úplne istá. Nebola sama. Mala seba, mala v rukách hviezdu a mala svojho sluhu, ako Durfa nazvala Ciali. Piesky striedajú chumáče trávy a chumáče trávy striedajú ďalšie piesky. Nevedela, ako dlho je na ceste. Nezaujímalo ju to. Jedla a pila málo. Tvárila sa, že ju nič neprekvapí a tvárila sa tak tým viac, čím dlhšie držala hviezdu. Vidí do ľudí, vidí do seba, do Lussie či do Durfa. Zistila si o ňom už asi všetko, čo sa zistiť dalo. Vojak, ktorý je celý život vojakom. Rôzny páni, rôzne bitky, víťazstvá i prehry. Poslúchanie rozkazov i otvorená kritika. Dosiahol zmeny k lepšiemu, ale aj k horšiemu. Napriek tomu som všetkým vyrovnaný, odvážny a skúsený. Len málo o ňom sa dozvedela od neho. Použiť hviezdu je rýchlejšie a jednoduchšie, stačí pevne zobrať do rúk a myslieť. Aj keď vlastné myslenie muselo ustúpiť inej, vyššej moci.

	Chcela vidieť sestru, od ktorej bola odlúčená vojnou. Tešila sa na stretnutie, ktoré ale malo byť úplne iné ako všetky ostatné. Chcela ju vidieť, no nechcela sa pýtať na všetko, čo sa udialo v jej živote. Vedela o nej to, čo vedieť chcela i nechcela. Videla ju pred očami v sivých farbách. Videla to, čo videla Lussia, no videla aj niečo viac, jej vnútro. Pocity, spomienky a všetko, čo robilo Lussiu Lussiou. Videla to, čo v Lussii vyvolávalo radosť i smútok, všetko vďaka hviezde. Videla jej očami Ziggy a videla aj do Ziggy a do jej života. Pred mocou hviezdy nebola žiadna časť skrytá. Účinok bol presne rovnaký, ako kedysi dávnejšie rozprávala arkánka. Kto sa jej zmocnil, ten mal problém – pretože v skutočnosti sa hviezda niekoho zmocnila.

	Dvojica Larynia a Durf dorazili na koni ku hradu, alebo k tomu, čo z neho ostalo. Takmer obeť a takmer hlavný nepriateľ, veliteľ, aj keď skutočným veliteľom bol Marinus. Zničený hrad, bez pôvodných obyvateľov. Nepríjemný pohľad na spúšť, ktorú spôsobila vojna. Neodpratané mŕtvoly a žiadny úkryt pred horúčavou a v noci pred zimou. Larynia sa rozbehla k Brennanovi, ako keby ho chcela nejako oživiť. Skúsila na ňom hviezdu, či cez ňu niečo zistí, ale tá mlčala. Neukazovala vôbec nič. Bola bezmocná, nemala možnosť vôbec nič urobiť, čo by mu pomohlo. Bol bez života. Odrazu len tak vstala, prejavila sa jej túžba odísť odtiaľto a nájsť sestru. Nechcela sa zdržovať kvôli nejakému človeku, ktorý bol pre ňu každým okamžikom čoraz viac len jedna z mŕtvol. Menila sa zvnútra, bez toho, aby si to uvedomovala. Durf mal iný názor. Neovplyvňovala ho hviezda a na boje bol zvyknutý, vrátane nepekných scén po skončení bojov. Pohľad mu skákal po telách, keď si všimol niečo veľmi zvláštne. Na mieste bez pohybu sa niečo pohlo.

	Durf vytasil meč a opatrne sa zakrádal. Pôsobil chladne a sústredene, ako keby sa pripravil na útok zo všetkých strán. Niečo sa pohlo a potom znovu. Zmätené pohyby odkryli vlka. Sivý, nie moc veľký a rozhodne nie taký, ako sa o nich vravelo v príbehoch. Nepripravoval sa na útok, neceril zuby. Opatrne si ľahol na brucho a pozeral na Durfa, ktorý na neho mieril mečom. Čakal, čo sa stane. Pre Laryniu nevyzeral nebezpečne, ale držala sa za Durfom. Spoliehala sa na jeho ochranu. Čoraz viac ho nemusela, zdal sa jej stále viac vzdialený, no hviezda jej našepkala to, čo bolo podľa nej najsprávnejšie. Tajomná hviezda nechcela, aby sa Larynii teraz niečo stalo. Vôla predmetu bola silnejšia ako vôla dievčaťa. V okamžiku sa sila hviezdy dostala do vlka. Spomienky pokrývajúce stovky cyklov, to nepripomínalo dravú šelmu. Smútok dlhých vekov, prekliatie, trest... forma vlka preto, aby sa tá osoba nemohla k ľuďom priblížiť. Nebol to vlk, ale obeť silných kúziel.

„Čo je zač?“ Spýtal sa Durf, ktorý si všimol, že Larynia skúma toho vlka cez hviezdu. Modré svetlo len tak žiarilo, ako keby sa chcel niekto dozvedieť všetko o všetkých naraz. Záplava informácií všetkých druhov. Mocná mágia skrytá v inom tele, vedomosti, ktoré sa nedali ani porovnávať s tým, čo vedela Ziggy. Pre ňu najmúdrejšia bytosť. Alebo Ciali. Do Ciali, ktorá bola prekliata na mäsožravú palmu, nevidela. Všetko bolo zahmlené, blokované. U tohto vlka to bolo iné. Jasné a priezračné. Ako keby ten niekto chcel, aby sa dalo všetko dozvedieť. Žena, aj keď mala k žene ešte dosť ďaleko. Pri pohľade do jej vnútra sa Larynia cítila stará.
„Podľa hviezdy je zlá,“ sucho odpovedala Larynia.
„Zlá? Každý vlk je v svojej podstate zlý. Čo je to ale zlo, to je vždy o uhle pohľadu. Je to vlčica? Skús zistiť, či má mláďatá“
„Nemá, bola premenená, keď mala menej ako Lussia.“
„Premenená? To ako nie je vlk ale nejaký človek?“ Spustil meč, ale nepoľavil z pozornosti. Vlčica sa obrátila a dala na útek. Potichu našľapovala, ako keby na niečo čakala. Alebo ako keby rýchlejšie ísť nemohla.
„Lilien,“ potichu povedala Larynia. Vlčica sa znovu obrátila, tentokrát ku dievčaťu, ktoré povedalo to, čo už dávno nepočula. Svoje meno. „Si Lilien, je to tak?“ Vychudnutá vlčica sa pokúsila niečo povedať, ale vyšlo z nej len tiché, zúfalé zavytie.
„Ak o nej všetko vieš, tak mi povedz, či je nebezpečná.“
„Je nebezpečná pre Ciali. Cítim, že by bolo najlepšie, keby sa na ňu pozrela ona.“
„Zdá sa mi to, alebo kýva hlavou?“ Durf sa zapozeral na vlčicu, ktorá očividne kývala hlavou, ako keby chcela povedať jedno silné NIE. Starý vojak nepotreboval hviezdu na to, aby videl úprimnú prosbu. Nech už je to ktokoľvek, bojí sa ako o život. Možno by jej aj išlo o život. Čo je tá Ciali zač, to celkom nechápem. Možno by nebolo múdre dať jej do rúk túto bytosť. „Asi by si tú čarodejnicu nemala volať,“ len tak pomimo naznačil majiteľke hviezdy, ktorá bola oproti moci predmetu úplne bezmocná.

	Ciali sa akurát pozerala na svet očami Larynie. Premiestnila sa od chrámu až ku nej a ku Durfovi. Nádherná a príťažlivá, no zamračená. Mala zdvihnutú ruku. Nebolo to priateľské gesto na pozdravenie. Kráska od hnevu úplne horela a v zdvihnutej ruke pripravovala kúzlo, schopné zničiť všetko v ceste. Larynia jej chtiac či nechtiac ustúpila z cesty, no Durfovi sa to nepozdávalo. Vlčica sa na neho zapozerala svojimi vlčími očami a potom sa mu zohla k nohám, ako keby u neho hľadala ochranu. Vystrašená šelma bez odvahy, mäsožravec z kostí a kože.
„Naozaj chceš zabíjať niekoho, kto sa nedokáže brániť? Neviem, kto je to, ale viem, že tebe ublížiť nedokáže.“
„Vôbec nič nechápeš. Choď z cesty, ak chceš pokračovať v svojom biednom živote.“
„Ak do mňa vidíš, tak dobre vieš, že neodídem. Neopustím toho, kto u mňa hľadá ochranu. Ako by sa tebe páčilo, keby teba ako palmu chcel niekto zapáliť? Nemôžeš sa ani pohnúť, len umierať bolesťou. Ak si naozaj lepšia ako Marinus, tak by si to mala zvážiť.“
„Dobre teda, odložím svoj hnev a navyše jej dám možnosť rozprávať sa. Nezabudni ale na svoju úlohu. Tvojou úlohou je nájsť sestru tejto...“, zatvorila oči a po krátkom okamžiku ich znovu otvorila, „Larynie“. Samotná Larynia na to vôbec nereagovala a uprene sa pozerala na Ciali a zírala na jej krásu. Bola obyčajným dievčaťom v jej obyčajných šatách a nechápala, o čo ide. Priala si byť znovu krásna, taká, ako ju urobila tá čarodejnica na chvíľu. Vôbec sa nezaujímala o vlčiču, ktorá nervózne krútila chvostom.

	Úplne iným kúzlom, ako chcela Ciali pôvodne použiť, sa začala podoba vlčice vytrácať a ukazovala sa podoba pôvodnej osoby. Malá, detská tvár a malé telíčko. Nemohla mať viac ako osem alebo deväť cyklov. Polovica z toho, čo mala Larynia.

„Prosím, neubližuj mi, prosím, prosím.“ Prvé slová Lilien smerovali k Ciali. Uvedomovala si, kým je ona a kým je tá mocná čarodejnica.
„Ak chceš, môžem ťa zabiť a budeš mať pokoj. Musí to byť strašné, prechádzať po svete a nikto ti neporozumie. Chcem ti pomôcť.“
„Chceš pohltiť moju dušičku. Nerob to, prosím.“
„To je zase debata. Tri ženy pohromade a už sa chcú pozabíjať.“
„Ty sa do toho nepleť!“ Ciali pohla rukou a kúzlom Durfovi zatvorila ústa. Nemohol ich otvoriť, nech robil čokoľvek.
„Prosím, zabi ma, ak ma zabije ona tak jej bude naveky patriť moja dušička,“ nahodila svoj najprosebnejší pohľad na Durfa, ktorý bez váhania siahol po meči. Larynia, nad ktorou mala hviezda plnú kontrolu, ešte zvýraznenú prítomnosťou zlej víly, začala ťahať Durfovi meč z rúk, bez ohľadu na zranenia od ostria meča.

	Počas toho zmätku, v ktorom sa všetko odohrávalo tak rýchlo, sa Lilien rozhodla utekať preč, čo najrýchlejšie. Nebola zvyknutá na svoje dve nohy. Potkýnala sa a padala. Utekala plnou rýchlosťou, no bolo to márne. Kúzlami ju Ciali pritiahla späť. Nemala kam utiecť.

„Budem slúžiť, budem slúžiť.“
„Chceš svoju vládu začať zbytočným vraždením? Je to malé dievča, nič viac,“ zastal sa jej bývalí veliteľ.
„Prosím, prosím.“
„Chceš sa vyhnúť spravodlivému trestu. Dobre viem, čo si zač. Si maličká a nevieš o tom, čo robili v minulosti tí vaši druidi. Určite ti vraveli, že my sme zlí a vy ste jediní dobrí. Vraj vy život tvoríte a my ho ničíme.“
„Výborná reč dievčatku, naozaj. Keby si bola moja dcéra, Ciali, tak za toto dostaneš na holú. Hovorí sa tomu vštepovanie nenávisti, ale to iste vieš.“ Durf napomenul Ciali a ako odpoveď dostal nepríjemný pohľad. Od bývalej mäsožravej palmy i od Larynie, ktorá sa na tú čarodejnicu čoraz viac podobala.
„Nájde Lussiu,“ prerušila chaotický rozhovor Larynia. Povedala niečo, čo potešilo všetkých. Neuvedomovala si, čo povedala. V skutočnosti to ani nepovedala ona, ale tá hviezda – jej ústami.
„Nedá sa jej veriť,“ namietala Ciali.
„Vy sa tu dohadujte, mňa už do toho nemiešajte. Mám toho po krk,“ poznamenal viditeľne otrávený Durf.
„Máš pred sebou úlohu. Dostal si za to zaplatené, tak nevymýšľaj.“
„Prosím, nechaj ma na živote, pomôžem s čímkoľvek, len ma nechaj žiť,“ prosila Lilien.
„Vnukla si mi výborný nápad. Dobre, neublížim ti. Slúž Larynii, tak ako tento...“, znovu zatvorenie očí a po chvíli otvorenie, „Durf. Ak mi budeš naozaj slúžiť a odprisaháš to, tak ťa odmena neminie.“
„Prisahám. Prisahám.“
„Nechám ti túto podobu, ale ak niečo skúsiš, budeš to veľmi ľutovať,“ odpovedala viditeľne spokojná Ciali. Nikomu nepovedala svoj plán, ale mala ho. Môže dosiahnúť ešte oveľa viac, ako si myslela. Zdvihla ruky a spojila ich nad hlavou. Odrazu zmizla.
„Nepribližuj sa ku mne,“ vyštekla Larynia na Lilien, ktorá sa ani nepohla a ani ústa neotvorila.

	Durf sa pozorne zapozeral na Laryniu. Poznal ju od jej raného detstva. Odkedy bola maličkým dievčaťom. Vždy milá, snaživá a so srdcom. Posledné hodiny sa od toho všetkého vzďaľovala stále rýchlejšie a rýchlejšie. Pozrel sa najskôr na jej tvár, ktorá bola plná hnevu. Červená na lícach, ako keby jej niekto veľmi ublížil a jediné, čo v nej ostávalo, boli myšlienky na pomstu. Tá hviezda v jej rukách je možno niečo oveľa viac, ako len nástroj na sledovanie. Niečo to musí robiť s človekom. Možno sa viac podobá na Ciali. Ak dostala tú hviezdu od nej, tak to dáva zmysel. Môže byť jej očami a ušami, kdekoľvek len pôjde. Môže tiež vedieť všetko, čo vie každý, koho stretne a spozná. Celá cesta za Lussiou vlastne môže byť na to, aby sa do pasce chytila aj tá mladšia zo sestier. Alebo v tom môže byť niečo viac.

„Ty mi chceš tú hviezdu zobrať. Ak sa o to pokúsiš, tak ťa okamžite zabijem!“
„Ty mňa? Mysli si čo chceš, ľahko ťa premôžem. Či už máš tú hviezdu, alebo nie.“

	Larynia sa okamžite rozohnala, s úmyslom päsťou trafiť do tváre. Nechápala ako, no jej ruku pučila iná ruka, Durfova. Od bolesti vykríkla. Chytil jej aj druhú ruku, ktorá držala hviezdu a začal ju stláčať ešte silnejšie. Hviezda dopadla na zem. Chcela sa jej znovu zmocniť, ťahalo ju to k nej, ale nedovolili to Durfove mocné ruky. Odťahoval ju od nej. Kričala, prosila, vyhrážala sa. Stisk nepoľavoval. Vôbec si nevšímal, čo stvárila a ako sa bránila. Lilien sa na to pozerala, ako keby tú istú scénu už videla. Dávno, veľmi dávno, pred prekliatím. Podišla k hviezde a dotkla sa jej. Modrasté svetlo zhaslo. Z mocného predmetu sa stal kúsok kovu. Durf pustil Laryniu, ktorá sa ihneď rozbehla ku hviezde. Už nebola taká, ako predtým. V hlave sa jej motali myšlienky. Nevedela, či najskôr ublížiť tej novej, alebo Durfovi.
	Rozhodla sa ublížiť Lilien. Hviezda mala pravdu, je zlá. Mala som nechať Ciali, aby ju zabila. Okamžite ju... čo sa deje? Larynia nechápala, čo sa v nej odohrávalo. Zlá energia hviezdy úplne zmizla a objavovala sa jej pôvodná osobnosť. Dostavila sa ľútosť za to, čo urobila a za to, čo chcela urobiť. Z ničoho nič bola znovu pri zmysloch. Ruka zovrená v päsť sa otvorila. Úder sa zmenil na pohľadenie. Nechápala vôbec nič, len jedno. Tá Lilien jej práve veľmi pomohla. Chcela zistiť, čo sa stalo. Chytila hviezdu a chcela ju použiť. Zistiť všetko, čo sa dalo zistiť. Nešlo to. Spomínala si na všetko, čo s hviezdou súviselo, ale odrazu to nefungovalo. Najskôr si myslela, že je chyba v nej. Skúšala to, jednou aj druhou rukou. Myslela na to drobné dievča pred sebou, ale neukázalo sa vôbec nič.

„Už ťa nebude zraňovať.“
„Prečo si to urobila? Ako si to dokázala?“
„Hviezdy sú zlé a nechcela som aby si trpela.“
„Teraz Lussiu nenájdem,“ povedala Larynia smutne, sama pre seba.
„Asi viem, prečo chce Ciali, aby si našla svoju sestru,“ zapojil sa do debaty Durf.
„Aby aj ju urobila krásnou.“
„Netrep sprostosti. Posaď sa. Aj ty, Lilien.“ Dievčatá sa posadili a Durf začal rozprávať. Hovoril rázne a tvrdo, ako veliteľ svojim vojakom.

„Napadlo ma to až teraz, ale mohol som to tušiť skôr. Ty poznáš niekoho z tých veľkých ľudí s dlhými rukami. A Lussia tiež. Ak môže Ciali vidieť aj do Lussie, tak ľahko zistí, že nie je sama. Podľa mňa je Lussia s niekým z tých veľkých ľudí. Ciali určite chce urobiť zo svojich nepriateľov spojencov. Ako si videla, je veľmi mocná, no nie je nezraniteľná. Potrebuje niekoho, kto by ju ubránil pred nimi. Niekoho z nich. Potrebuje tiež teba, ako zástupcu z rasy ľudí. Zachránila si ju a tak si pre ňu veľmi dôležitá. Až táto výprava skončí, bude chcieť, aby si jej obradne slúžila. Ty ako človek, niekto z tých velikých s dlhánskymi ručiskami a ona, ako víla.“
„Ty si tiež víla?“ Oslovila Larynia Lilien, no odpoveď sa dočkala od Durfa.
„Určite je, ale v niečom je úplne iná.“
„Je to iba dievča.“
„Aj ty si len dievča.“
„Možno až vyrastie tak bude rovnaká ako ona.“
„To si nemyslím. Lilien, povedz mi, kto si a čo vieš o tej druhej čarodejnici?“
„Bojím sa jej.“
„Určite o nej niečo vieš.“
„Zabila mi rodičov. Maniovia nás zabíjali pre potešenie. Hovorili tomu Vojna duší. Nechcem zomrieť.“
„Maniovia sú démoni, veľmi zlí, rozprávala mi o nich Ziggy. Tá arkánka. Lilien potom musí byť z rodu daniov.“
„Odkiaľ tieto veci vieš?“
„Rozprávala mi o nich Ziggy.“
„Dobre, že si to pamätáš. Ale teraz, jednoduchšie. Kto je dobrý a kto je zlý?“
„Maniovia sú zlí, arkáni a daniovia sú dobrí.“
„Som posledná.“
„Ciali chce, aby jej všetci slúžili, ak sa nepletiem. Napadlo ma to, len tak, no dáva to logiku. Niekto je mocný a vládne. Niečo sa stane, príde prekliatie a keď prekliatie skončí, tak sa chce znovu vrátiť na vrchol. Bola mäsožravá palma a teraz je z nej vládkyňa. Čo z nej bude zajtra, to nechcem vedieť. Nič dobré to ale nebude. Lilien, môžeš proti nej bojovať?“
„Nedokážem to. My nebojujeme.“
„Ziggy by mohla. Je mocná a ak vie, čo je Ciali zač, určite by s ňou bojovala rada.“
„Podľa mňa má Ciali možnosť počuť, o čom sa teraz rozprávame. Ak ju dovedieme za Lussiou a ak je naozaj s tou arkánkou, tak už teraz chystá plán, ako ju zabiť. Alebo ako ju prinútiť, aby jej slúžila. Ty, Lilien, si zložila sľub. Musíš jej slúžiť a môže ťa použiť na to, aby si odprášila Ziggy z cesty. Výborne, už som prišiel asi na všetko, len na jedno nie.“
„Na čo?“
„Čo budeme teraz robiť?“
„Nájdeme moju sestru.“
„Ak ju nájdeme, tak zabije ju, zabije mňa a zabije Ziggy. A už ju nikto nezastaví. A to sa mi veľmi nepáči.“
„Mali by sme ju nájsť, môže byť v nebezpečenstve.“
„Ty to nechápeš, ak ju nájdeme, tak až vtedy bude v naozajstnom nebezpečenstve. Povedz mi o tej Ciali všetko, čo vieš.“
„Je pekná, a...“
„Na krásu sa vykašli. Povedz mi, ako si sa o nej dozvedela a čo všetko zatiaľ urobila.“
„Našla som ju neďaleko odtiaľto a rozprávali sme sa, keď ešte bola prekliata ako mäsožravá palma. Po skončení bojov som ju odčarovala, už neviem presne ako. Bola tu a potom išla do chrámu a prevzala Marinovo miesto.“
„Robila pri tom nejaké zázraky?“
„Áno, robila ich veľa. Každému sa to páčilo.“
„Ten, kto vie niečo výnimočné, si ľahko získa ľud. To je jej cieľom, urobiť, aby ju čo najviac ľudí počúvalo na slovo, aby pre ňu urobili všetko. Ešte neviem, či je to len o tom uctievaní, alebo niečo hlbšie. Ale prídem na to.“
„Čo bude s Lussiou? Bez hviezdy sa o nej nič nedozvieme.“
„Vystopovať ju nebude veľmi ťažké. Vravela si, že naposledy bola pri Križovatke. Mám tu zlato a viem, koho hľadať.“
„Môžem ísť s tebou? Zachránil si ma. Môj život teraz patrí tebe,“ povedala nežným hláskom Lilien. Asi si neuvedomovala vôbec nič a nemala moc, aby všetko napravila. Možno len nemala kam ísť a nikoho nepoznala. Až do teraz.
„Patrí? Ak by si bola vedro na vodu alebo meč, tak dobre, patrila by si mi. Ale si človek. Alebo niečo podobné, neviem presne. Ty mne patriť nemôžeš.“

	Lilien pristúpila k Durfovi bližšie a dotkla sa jeho ruky, pokrytej starými ranami. Začali miznúť, jedna za druhou.
A teraz kam?

„Myslím, že už to mám,“ povedal neskoro večer Durf. Sedel pri ohni a fajčil niečo, čoho mal so sebou vždy zásobu. Pomáhalo mu to rozmýšľať. Larynia a Lilien na neho pozerali uprene, ako na kúzelníka, ktorý predvádza svoj najlepší trik.
„Už vieš, čo má v pláne?“
„Neviem, či viem. Môj odhad sa ale nemýli. Na čo by niekto potreboval ľudí? Ľudia sú najväčšia sila, aspoň na tejto planéte. Koľko ľudí dokáže niesť zbraň a narábať s ňou?“
„Myslíš, že chce vytvoriť armádu? Načo by jej bola, ak by ju každý uctieval?“
„Každý jeden človiečik, to áno. Ale čo arkáni? Boji sa ich, veľmi sa ich bojí a chce vyvolať vojnu medzi ľuďmi a arkánmi. Má v pláne, ak sa nemýlim, vyhľadiť ich celú rasu. Vôbec jej nebude vadiť, že veľa ľudí pri tom zomrie. To vymyslela moja stará strategická hlava a opakuje sa to dookola. Ak máš nepriateľov, tak sa ich zbav. Čím máš nepriateľov viac, tým šialenejší nápad použiješ na ich odstránenie. Lilien je jediná svojho druhu a ju môže zabiť kedy len bude chcieť. Arkánov je ale veľa a sama im neublíži.“
„Čo ale môžeme urobiť?“
„Môžeme ich varovať,“ ponúkla sa Lilien. „Ale potom by ju oni zabili.“
„Ale to presne chceme.“
„Nikto by sa nemal zabíjať, to nie je správne.“
„Áno? A povedala si to aj tým, čo ti vyvraždili rodinu?“

	Durfovi to strategicky myslelo. Vojak na prvý pohľad, ktorému hlavou prúdili najrôznejšie plány a myšlienky. Psychicky silný a inteligentný, veľmi odlišný od Larynie. Nemala silu a nemala chuť. Sedela na kameni a pozerala do ohňa. Neobdivovala krásu plameňov a netešila sa zo svetla a z tepla. Mala chuť do neho skočiť. Spáliť sa na popol. Veľa vecí si neuvedomovala a nerozmýšľala nad následkami. Veľmi dobre ale vedela, že je všetkému na vine. Považovala sa za tú najhoršiu. Mala som sa postarať o sestru a nedokázala som to. Ani som nedokázala riadiť sa jej radami, ktoré boli správne. Pomohla som niekomu, komu som pomáhať vôbec nemala. Všetko je to moja vina. Som hlúpa. Každé jedno rozhodnutie je zlé.