http://www.vodaksb.eu/diskuse/ksb-a-dvtr/comment-page-2/#comment-34004

Také jednoduché to podľa mňa určite nebude.
Najprv si musíme zadefinovať pojem "vedomie".
Ak si ho v jednoduchosti vymedzíme ako "schopnosť človeka subjektívne vnímať časť objektívnej reality/pravdy" (vlastne sa jedná iba o ilúziu simulovanú mozgom), tak táto schopnosť/vlastnosť jednoznačne súvisí s fyzickou/telesnou časťou mnoho-komponentnej bytosti (stvorenia, stroja) nazvanej človek - teda súvisí s mozgom (odohráva sa práve tam) a kvantovými a inými fyziologickými (bio-chemickými) procesmi prebiehajúcimi v ňom.
Potom ešte poznáme pojem "podvedomie/nevedomie", ktoré predstavuje ďalšie/vyššie úrovne psychiky človeka napojené na rôzne egregory (= "duchovia"), dušu, vyššie úrovne Vesmíru, Boha... hoci aj z podvedomia/nevedomia, resp. z mimo-zmyslovej úrovne (t.j. z egregorov, duše...) môžu presakovať určité informácie, vnemy a vnuknutia do vedomia indivídua, podobne pri snívaní.

Alebo inak:
Vedomie je schopnosť človeka spracovávať zo zmyslových orgánov (alebo aj z podvedomých/mimo-zmyslových úrovní psychiky človeka, t.j. z duše, egregorov...) obmedzené množstvo informácií, vnemov a vnuknutí, ale podvedomie/nevedomie pracuje prakticky bez limitu (neobmedzene).
Pod podvedomím/nevedomím si predstavujem spoluprácu medzi mozgom, dušou, egregormi ("duchmi")...
Vnímanie/vedomie človeka a uvedomenie si seba samého je už konečným výsledkom rôznych kvantových, biochemických a algoritmických pochodov/procesov prebiehajúcich v ľudskom mozgu, čiastočne v spolupráci s podvedomím/nevedomím, dušou, egregormi ("duchmi)... ktoré vytvárajú/zobrazujú požadovanú subjektívnu realitu v našom vedomí/mozgu.
Zjednodušene, pocit vedomia a vnímania človeka je záležitosťou mozgu (jedná sa o zdanie / virtuálnu realitu / simuláciu), nie mimo-mozgovej aktivity, a nič zázračného by som v tom osobne nehľadal.


Tiež je otázne, či vôbec ľudská duša disponuje nejakým vedomím, ktorá sama o sebe možno ani nedokáže existovať a vždy musí byť uložená na nejakom (napr. fyzickom - ľudské telo) nosiči.
Podľa mňa nemožno oddeliť od seba telo, dušu a ducha (duchov) ako ani Matériu, Informáciu a Mieru, nakoľko stvorenie človek predstavuje jeden fungujúci stroj.
Po smrti jeho fyzickej/telesnej/materiálnej zložky (schránky) duša človeka len zmení svoju formu, t.j. upne sa na ďalší (materiálny alebo iný) nosič.


Môže byť, ale momentálne si nemyslím, že človek/duša po smrti niečo vníma (ak aj hej, tak úplne inak, než aká je predstava vnímania/vedomia tu na Zemi počas fyzického života človeka).
Duša ako (jedinečná zložka pre každého človeka, a možno máme všetci rovnaké duše, ak sa jedná iba o čiastočky Boha, Ktorý sa takto vtelil do rôznych indivíduí-"ja", aby ho obohatili...) jeden z komponentov v rámci každého človeka (bytosti zvanej človek) zrejme ovplyvňuje jeho spôsob/charakter vnímania objektívnej reality, ale
vnímanie a vedomie samotné je podľa mňa spojené výlučne s fyzickým/telesným komponentom (časťou) človeka.
Tiež sa v prípade vedomia (a uvedomenia si seba samého) môže jednať len o mechanickú záležitosť mozgu a príslušné algoritmy (hoci osobne verím tomu, že tomu tak nie je).
Zatiaľ som ale nevidel žiaden presvedčivý dôkaz, že je to inak, len nejaké špekulácie.

A na záver, nezabúdajme, že žijeme v materiálnom svete a sme zložení z mäsa a kostí (aspoň mi to tak našimi zmyslami a vedomím vnímame).