Keď pod nohami škrípe sneh a všade naokolo krajina biela sa rozlieha. Keď vzduchom sa šíri vôňa priateľstva, pomoci a každého z nás ten zvláštny pocit na srdci napĺňa, to teplo ktoré hreje zvnútra, aj keď navonok cítime chlad zimy. To môže znamenať len jedinú vec. Vianoce sa blížia. Čas, ktorý je neopakovateľný, čas Vianoc. Iste, niekto si môže povedať, že je to sviatok ako každý iný, ale pravda je, že čaro vianoc je jedinečné, vždy krásne a neopakovateľné. Keď človek kráča po ulici s dobrým pocitom na srdci, vládne priateľská nálada a z výkladov všetky možné a nemožné hračky, svetielka a stromčeky akoby bytosti živé tichúčko vyslovujúc svoje túžby po domove, keď sedíte doma pred praskajúcim krbom a váš pohľad smeruje k prenádherne vyzdobenému stromčeku, keď ste v kruhu svojich blízkych alebo priateľov a nikto sa na nikoho nehnevá. Vianoce sú každý rok, to áno, ale každý rok majú svoju atmosféru. Stačí, keď si v tomto období zapnete televízor, vianoce sú tam. Idete do mesta, vianoce na vás čakajú. Alebo nakuknete do kalendára a zrak vám padne na 24. 12. Aj keď veľa ľudí ich vníma ako čas, kedy je strašný zhon, všetko treba spraviť na poslednú chvíľu, všetko nakúpiť, upratať, pripraviť a behať v tej zime po preplnených obchodoch, aby bolo čo položiť na štedrovečerný stôl. Áno majú z časti pravdu, ale celý tento zhon sa pominie, keď celá rodina zasadne za štedrovečerný stôl a v tej zvláštnej atmosfére pri svetle, ktoré vydáva plamienok sviečky blabotajúci nad stolom obloženým dobrotami, keď rodina začne spomínať na uplynulý rok, keď zlaté prasiatko vystrieda kapor a zo stola zmizne všetko, čo sa dá zjesť, keď deťom žiaria oči pri pohľade na darčeky a občas zmizne salonka zo stromčeka, keď ľudia sedia doma a pozerajú Mrazíka a radosť by sa dala rozdávať ale aj keď vianočné papuče presne sedia na nohe a hrejú, alebo mäkké pyžamo ťahá každého do postele, poprípade keď vôňa vareného vína zahalí celé mesto, vtedy si môžme povedať len jediné: Sú to VIANOCE