ukazka

	Ciali v sebe len ťažko potláčala hnev. Natiahla svoju ruku smerom k Larynii. Dotkla sa jej a dievča hneď spadlo k zemi. Skolila ju moc spánku, jednoduché kúzlo maniov. Dotkla sa Lilien, ktorá sa nebránila a aj tá začala okamžite zaspávať a spadla na zem.

„Vyber si, generál, na koho si strane. Chceš pozíciu moci, alebo si chceš pospať?“
„Nemám na výber, chcem pozíciu moci. Radšej budem vládcom seba samého v spánku, ako byť znovu v službách niekoho, kto túži po večnom spánku ostatných.“
„Povedz mi pravdu, prečo mi vzdoruješ? Ako chceš stráviť zvyšok života?“
„Prečo sa zaujímaš o mňa a môj život? Si víla, démonická zlá víla, ktorá dokáže robiť zázraky lúsknutím prsta. Aj tak ale potrebuješ akýchsi ľudí.“
„Koľko ľudí nemá vzdelanie? Koľko z nich nemá čo dať do úst? Sú ľudia, ktorí smútia celé dni a nemajú možnosť svoj život zmeniť. Ľudstvo sa môže zmeniť k lepšiemu vo všetkom. To musíš chápať. Áno, chcem vládnuť a mať ostatných ako prostriedky svojej moci. Som to ja a je to vo mne. Niektoré veci nemôžem zmeniť. Narodila som sa a odvtedy som sa zmenila, ale nie všetko sa zmeniť dá. Dobro a zlo je uhol pohľadu. Maj ma ako vílu, ktorá sa stará o ľudí, alebo menšie zlo oproti ľudským vládcom, ktorí dokážu len zhŕňať svoje bohatstvá. Si vojak, poznáš taktiku a rôzne spôsoby boja. Musíš vedieť bojovať a musíš vedieť aj to, pre čo bojuješ. Vieš, za koho teraz bojuješ? Ak by som bola ja tvojim nepriateľom, kto by bol tvoj spojenec?“ Pozrela na Durfa pohľadom ženy, ktorá sa potrebuje vyrozprávať. Nebolo na nej vidno hnev, len zamyslenie.
„Niečo myslíš dobre, to áno, ale niečo naozaj nie. Ak si jednotlivcom z tej najhoršej skupiny a nemôžeš proti tomu nič urobiť, tak si obeťou. Máš jedinečnú pozíciu na to, aby si mala na veľa vecí zdravý pohľad. Nemala by si ale vládnuť a práve po tom ty tak veľmi túžiš. Koľko ľudí ti teraz slúži, za tých pár dní? Stovky? Tisíce? Viac?“
„Si človek, slobodovný človek. Narodíš sa a máš svoje telo, svoje skutky a svoju cestu osudom. Ak si zoberieš, ako dlho som bola sama. Neuveriteľne sama, sama bez seba samotnej, tak zistíš, že vládneš viac ako ja. Mám potrebu vládnuť, tak ako ty potrebuješ jesť a dýchať. Nepotrebujem vzduch, ktorý je pre teba potrebný. Vodu a jedlo tiež nie. Pre viac ľudí som skutočná rozprávka a nemôžem na to nič povedať. Som jediná a ak by som z veľkých dialok zavolala ostatných svojho druhu, dopadlo by to veľmi zle pre všetkých. Nepamätáš si boje, ktoré bojovali maniovia proti svojim nepriateľom i sami medzi sebou. To boli vojny, pri ktorých umierali desaťtisíce nevinných a nikoho to netrápilo. Som rovnaká ako oni a predsa celkom iná. Tisíc cyklov zamyslení urobí niečo s každým, ale niektoré veci to zmeniť nedokáže.“ Ciali zo seba dostala ďalšiu dávku informácií, ktoré boli pre ňu sväté.
„Prečo sa od ostatných neodlíšiš viac? Ak musíš vládnuť, tak nevládni svetu, len jednej časti. Ak sa bojíš arkánov, prečo sa s nimi nedohodneš? Nemám toľko čo ty, ale viem veľmi dobre, že každý niečo potrebuje. Smädný vodu a hladný jedlo. Tak, ako si to povedala aj ty. Vraj potrebuješ vládnuť. Je to nezmysel, nepotrebuješ to. Môžeš žiť medzi ľuďmi a užívať si života. Skutočný život nie je o palácoch, ale o živote mimo nich. Život je, keď potrebuješ jeden deň zobrať do ruky hrable, druhý varechu a tretí meč. Ak chceš spoznať, čo je to nažive, tak musíš zažiť horúce slnko i neprestávajúce dažde. Ak chceš dobre vládnuť, musíš dobre žiť. Ak chceš dobre žiť, tak musíš spoznať život. Spoznávala si ho pred tisíc cyklami. Neviem, ako vyzeral vtedy, ale určite inak. Nie je pravda, že musíš vládnuť. Ak bol každý z vás zaradom vládcom alebo zomieral kvôli tomu, že chcel viac moci, tak môžeš urobiť presný opak. Nepotrebuješ na to zázraky ani krásu. Si mocná, ale predsa uspávaš tých, ktorí ťa na malú chvíľu prekonávajú.“