Bol piatok. Deň tak túžobne očakávaný všetkými, zatiaľ ešte školou povinnými, výrastkami vrátane mňa. Väčšina mojich rovesníkov myslí na piatkový večer už od pondeľnajšieho rána. To je chyba ktorej sa snažím vyvarovať, pretože v zásade platí, že ak chcete aby čas plynul rýchlo, má to presne opačný efekt. Ako príklad môže poslúžiť situácia, keď ste v práci, neviete sa dočkať konca zmeny a tak neustále hľadíte na nástenné hodiny, ktorých ručička ale nemá naponáhlo a vás to iba znervózňuje. Čas je relatívny a niekedy vie byť pekná sviňa
	Budík ma vytrhol zo sna o pol šiestej ráno, v polospánku som natiahol ruku a vypol som ho. Nespokojne som sa pomrvil v posteli, v duchu som zanadával a vstal.
	Kým som vyprázdňoval mechúr a moč s hlasno dopadal do záchodovej misy, v hlave mi hral útržok z textu piesne, ktorú som poznal, ale nechápal som prečo ma vôbec niečo také napadlo. Stávalo sa mi to často, hlavne po rannom zobudení a niekedy som sa toho zbavil iba tak, že som si musel pustiť tú konkrétnu pieseň.
	Spláchol som, umyl si ruky a chvíľu sa pozoroval v zrkadle. Keď som usúdil že toho bolo dosť, odplazil som sa do kuchyne a otvoril chladničku. Vybral som odtiaľ syrokrém a natrel si chlieb.
	Sediac a žúvajúc som nezaujato sledoval, ako ľudia stoja na zastávke, ktorá bola od môjho vchodu iba pár metrov. S posledným sústom sa na zastávku prihnal autobus, pár dôchodcov a študentov nastúpilo, potom sa autobus pohol a videl som ako jeho koncové svetlá miznú v rannej hmle.
	Vrátil som sa do izby, obliekol si čisté trenky, ponožky, tričko a nohavice. V rohu nad dverami sedel pavúk. Nehodlal som ísť po mucholapku a zneškodniť ho, iba mi zišlo na um, že by som si to s ním rád vymenil. Iba by som si tak visel dole hlavou a nemusel nič riešiť.
	Po umytí zubov som si do podpazušia aplikoval deodorant, ktorý sľuboval 24 hodinovú ochranu pred potením.Vedel som, že to nieje celkom košér, pretože takéto výrobky zväčša stoja za prd makový a ich účinky vyprchajú skôr ako sa človek spotí.
	Keď som konečne vyšiel von z baráku, do útrob autobusu už nastupovali prvý pasažieri. Vo vrecku som našmátral preukážku, nejaké drobné a postavil som sa tesne za starého chlapíka, ktorý živo komunikoval so ženou v stredných rokoch. Mala oblečený čierny kostým so sukňou