Proces prekladu
Teraz, keď už vieme, s akými súbormi máme pri preklade
do činenia, môžeme si načrtnúť, ako samotný preklad
vyzerá. Tu sú jednotlivé kroky (pozri obr. 1):
1. Máme vytvorené jednotlivé zdrojové súbory, príslušné
hlavičkové súbory a rozhodneme sa spustiť preklad.
2. Prvým z nástrojov je tzv. preprocesor. Tento program
má viacero funkcií, bližšie si o ňom povieme v príslušných
častiach nášho seriálu. Zatiaľ vám poviem aspoň
toľko, že práve on, má na starosti náhradu direktívy
vloženia hlavičkového súboru jeho obsahom. Preprocesor
môže existovať ako samostatný program, ale väčšinou
býva súčasťou nasledujúceho nástroja.
3. Ďalším nástrojom je kompilátor. Často sa označuje aj
názvom prekladač, to nám však trochu koliduje s pojmom
„preklad“ ako proces, ktorý transformuje zdrojové súbory
na výstupný súbor. Kompilátor zabezpečuje len jednu
fázu tohto prekladu. Kompilátory pre jednotlivé jazyky
sa obyčajne líšia, ich výstupom je však zhodne množina
objektových súborov. Kompilátor môže byť volaný pre
každý zdrojový súbor osobitne alebo dostane ako argument
množinu zdrojových súborov, ktoré spracúva po
jednom.
4. Dostali sme objektové súbory, teraz ich treba
nejakým spôsobom spojiť. Na to slúži tretí nástroj,
tzv. linker (pre jazykových puristov – spojovač). Proces
linkovania spočíva jednak v zisťovaní, či každá použitá
funkcia či premenná v niektorom objektovom súbore
existuje, jednak vo vhodnom pospájaní jednotlivých
modulov, pripojení inicializačného kódu a vytvorení
daného výstupného súboru.
5. V prípade, že nechceme vyprodukovať výstupný
súbor, ale knižnicu, miesto linkera príde na rad „knihovník“
(ospravedlňujem sa, nenapadá ma vhodnejší
preklad pre „librarian“) (pozri obr. 2). Tento knihovník
má v podstate podobnú úlohu ako linker, umožní však
do knižnice uložiť aj také objektové súbory, ktorým ku
šťastiu niečo chýba.
Počas každej fázy prekladu (okrem tej prvej, samozrejme)
môže dôjsť, a podľa rôznych programátorských
zákonov celkom určite príde, k rôznym chybám. Stručne
teraz načrtnem možné okruhy chýb. Medzi chyby preprocesora
patrí najčastejšie nemožnosť nájsť príslušný hlavičkový
súbor – treba si dať pozor na nastavenie ciest.
Chyby kompilátora môžeme rozdeliť na syntaktické (to
keď napíšete niečo, čomu kompilátor nerozumie) a sémantické
(tie vzniknú vtedy, keď kompilátor síce rozumie
tomu, čo ste napísali, rozhodne s tým však nesúhlasí).
Linker vás môže tiež zavaliť kôpkou chybových hlásení,
z ktorých najčastejším je použitie funkcie, ktorá nikde
v programe nie je definovaná.