Záver\\

V úvode tejto práce predstavujeme použitie obmedzujúcich podmienok ako jeden z možných prístupov k riešeniu problému univerzitného rozvrhovania. Súčasťov práce je teor\
etický úvod do problematiky programovania s obmedzujúcimi podmienkami. Špeciálne je potom venovaná pozornosť plánovacím a rozvrhovacím problémom. Na riešenie týchto pr
oblémov bol na Purdue University v spolupráci s Masarykovou univerzitou vyvinutý automatizovaný systém UniTime.

Hlavným cielom práce je návrh a implementácia rozšírení v systéme UniTime pre potreby rozvrhovania na Masarykovej univerzite, konkrétne na Prírodovedeckej fakulte a Fi\
lozofickej fakulte. V našej práci sa jedná o tri problémy: problém presunov medzi lokalitami, problém obedných prestávok a problém rovnomerného rozloženia vyučovacích \
hodín u vyučujúcich. Tieto problémy sú v UniTime riešené čiastočne vzhľadom na potreby Purdue University. Ich varianty na Masarykovej univerzite prišli priamo od rozvh\
árov jednotlivých fakúlt.

Problém presunov sme riešili pomocou dvoch rôznych algoritmov. Oba prístupy kvalitu riešenia vzhľadom na naše ktitéria zlepšili. Celkový počet študentov s konfliktom (\
to znamená presunom medzi lokalitami) je u oboch variant zhruba rovnaký, avšak drhuhý prístup pomocou rozšírenia \texttt{JenrlConstraint} znížil počet študentov s dvom\
a presunmi za deň až o 70\%. Aj ked existencia týchto prechodov je silne nepreferovaná, u študentov s veľkým počtom zapísaných prednášok (tridsať a viac za týždeň) je \
lepšie narozvrhovanie často nemožné, alebo aspoň extrémne obtiažne. U tohoto problému existujú ďalšie možné varianty, napríklad aplikácia obmedzenia na študijné obory \
miesto na jednotlivého študenta. Toto môže výrazne zlepšiť zložitosť algoritmu, kedže počet študijných oborov je výrazne nižší ako počet študentov. Tak isto má zmysel \
uvažovať o zavedení podobného obmedzenia pre inštruktorov.