Vedkyňa: Stavy úzkosti majú svoju príčinu v čreve a zložení mikroflóry
Otakar HorákOTAKAR HORÁK

Vlasta Demečková pôsobí v Ústave biologických a ekologických vied Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Je tohtoročnou víťazkou L'ORÉAL-UNESCO Pre ženy vo vede do 45 rokov. Foto – David Duducz
Vlasta Demečková pôsobí v Ústave biologických a ekologických vied Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Je tohtoročnou víťazkou L’ORÉAL-UNESCO Pre ženy vo vede do 45 rokov. Foto – David Duducz
Črevo si ľudia spájajú s tráviacim traktom, no ide o náš najväčší imunitný orgán. Práve v ňom sa nachádza väčšina imunologicky aktívnych buniek, vraví odborníčka na imunológiu Vlasta Demečková.

„Vo všeobecnosti je užívanie probiotík zdravými jedincami považované za bezpečné, avšak len veľmi málo vedeckých štúdií sa podrobne zaoberalo bezpečnosťou probiotík, takže neexistujú spoľahlivé informácie o frekvencii a závažnosti vedľajších účinkov. Za určité riziko sa považuje dlhodobé podávanie vysokých dávok probiotík u pacientov s narušenou imunitou,“ hovorí Vlasta Demečková.

Na zložení črevnej mikroflóry sa podieľa päťsto rôznych druhov mikroorganizmov. Má ju každý človek jedinečnú?

Áno. A to je aj dôvod, prečo mnohé terapeutické prístupy fungujú na jedného človeka, no nie na iného napriek tomu, že majú tú istú diagnózu. Každý z nás je jedinečný, čo sa týka funkcie imunitného systému a zloženia mikroflóry. Črevná mikroflóra a imunita sa významne menia aj počas života človeka – iné je to v detskom období, v dospelosti či v starobe. Správne zloženie črevnej mikroflóry je nevyhnutné pre zdravie človeka a dnes je črevná mikroflóra označovaná za prehliadnutý orgán.

[ Bavia vás články o ľudskej mysli, prírode, zdraví či vesmíre? Aktivujte si týždenný newsletter Otakara Horáka s výberom najlepších článkov. ]
Čo všetko vplýva na podobu črevnej mikroflóry? Prečo mám v čreve iné baktérie ako vy?

Vplýva na to viacero faktorov. Záleží už na samotnom príchode na svet, zložení konzumovanej potravy, veku človeka, prekonaných ochoreniach a tiež na množstve a druhu užívaných liekov. Je dokázané, že deti, ktoré sa rodia cisárskym rezom, majú kvalitatívne inú črevnú mikroflóru v porovnaní s deťmi, ktoré prichádzajú na svet prirodzeným spôsobom. Následne je dosť rozhodujúce, či matka dojčí, keďže je to veľmi dôležitý faktor nielen pre mikroflóru, ale aj pre vyvíjajúci sa imunitný systém. Črevo si každý spája s tráviacim traktom, no ide o náš najväčší imunitný orgán. Práve v ňom sa nachádza väčšina imunologicky aktívnych buniek.

Profesor Julius Lukeš. Foto - Akademie věd ČR/Pavlína Jáchimová
Prečítajte si tiež
Biológ: Mix črevných baktérií na chudnutie? Budúcnosť je vo fekálnej transplantácii
Keď matka nedojčí, pre dieťa to má dlhodobé negatívne následky?

Je preukázané, že dieťa získava prvé črevné baktérie od svojej matky. Na ich osídľovanie v čreve dieťaťa má jednoznačne vplyv práve materské mlieko. Ukazuje sa aj to, že materské mlieko prekypuje baktériami, ktoré kolonizujú črevo dieťaťa a ktoré pomáhajú nastaviť správny smer pre vyvíjajúci sa imunitný systém a metabolizmus dieťaťa. Okrem toho obsahuje materské mlieko približne dvesto rôznych typov oligosacharidov, ktoré poskytujú zdroj energie pre prospešné baktérie v čreve, čo taktiež prispieva k zdravej a rozmanitej črevnej mikroflóre dieťaťa. Absencia či zastavenie dojčenia predstavujú významný okamih v rozvoji črevnej mikroflóry, pretože určité druhy baktérií sú závislé od živín v materskom mlieku. Keď už tieto živiny nie sú k dispozícii, začnú prevládať baktérie, ktoré sa častejšie vyskytujú u dospelých, a tie spustia v tele dieťaťa úplne iné imunitné (metabolické) procesy, čo môže viesť k chorobám až celoživotného charakteru.

Aké choroby mi hrozia, ak moja črevná mikroflóra nie je v ideálnom stave?

Štúdium črevnej mikroflóry je horúcou témou a zažíva vedecký boom. Zatiaľ však nepoznáme jednoznačnú definíciu zdravej mikroflóry. Vplyv črevnej mikroflóry na rôzne ochorenia vrátane nervových ochorení (napríklad alzheimer či parkinson) sa momentálne intenzívne skúma. Čoraz viac štúdií však potvrdzuje, že práve nerovnováha v črevnej mikroflóre môže mať za následok vznik rôznych takzvaných civilizačných ochorení, napríklad diabetu mellitu, obezity, astmy, zápalových ochorení čreva, alergií či rôznych autoimunitných ochorení.


Na zložení črevnej mikroflóry sa podieľa päťsto rôznych druhov mikroorganizmov a každý človek ju má jedinečnú. Foto – Adobe Stock
Vplýva črevná mikroflóra aj na duševný stav?

Možno to znie prekvapujúco, ale čoraz viac štúdií potvrdzuje veľmi úzke prepojenie mozgu a črevnej mikroflóry. Viaceré ochorenia nervového pôvodu vrátane stavov úzkosti majú svoju príčinu v čreve a zložení črevnej mikroflóry. Avšak zatiaľ nie je jednoznačne potvrdené, ktoré bakteriálne skupiny sú pre depresiu najrelevantnejšie.

Ako je vôbec možné, že niečo, čo sa deje v mojich črevách, vplýva na depresiu?

Naše emócie ovplyvňuje črevo viac, ako by sme dúfali. Pravdepodobne aj preto, lebo viac ako 90 percent sérotonínu, ktorý je zodpovedný za našu náladu a pôsobí ako antidepresívum, sa produkuje práve v čreve. Ukazuje sa, že aj na jeho produkcii sa podieľajú určité typy črevných baktérií.

Foto – Fotolia
Prečítajte si tiež
Správna činnosť črevnej flóry účinkuje blahodarne na nervy, pomáha nám zostať zdravými a rýchlo sa vyliečiť
Ako si môžeme pestovať črevnú mikroflóru a imunitu?

Hovorili sme už o deťoch a o tom, ako veľmi ovplyvňuje ich črevnú mikroflóru a imunitný systém samotný spôsob pôrodu a dojčenie. V ďalšom období dieťaťa záleží aj na očkovaní. Vakcínou môžete dieťaťu určite pomôcť, ale aj uškodiť, ak z rôznych dôvodov nie je pripravené na takýto bakteriálny stimul. Očkovanie však podľa môjho názoru musí zostať prioritou. Práve preto, že rodičia odmietajú svoje deti očkovať, sa nám vracajú ochorenia ako osýpky či čierny kašeľ, ktoré sme v Európe už mali pod kontrolou. Avšak chcem podotknúť, že v určitých prípadoch je potrebné zvážiť typ vakcíny (hlavne multizložkových) vzhľadom na zdravotný či imunitný status detského pacienta.

Ako ešte môžeme pomôcť imunite?

Ak pokračujeme detským vekom, tak deťom možno pomôcť zvládať prirodzené dozrievanie ich imunity predovšetkým kvalitnou stravou, ale aj pohybom v prírode a dostatočným množstvom spánku. Čo sa týka stravy, bolo by žiaduce, aby sme sa inšpirovali stravou našich predkov, ktorí jedli sezónne ovocie a nemali žiaden chemicky upravený dovoz. To, čo si vypestovali, išlo z poľa rovno do hrnca. Mäso jedli sporadicky. Mnohé ochorenia sú naozaj výsledkom nesprávneho stravovania, ktorým ovplyvňujeme zloženie črevnej mikroflóry a následne funkcie imunitného systému.


Ak sú živé baktérie prijímané v adekvátnych množstvách, majú na ľudské zdravie preukázateľne priaznivý účinok, vraví Demečková z UPJŠ. Foto – Adobe Stock
Čo sú probiotiká?

Živé baktérie, ktoré ak sú prijímané v dostatočnom množstve, majú na ľudské zdravie preukázateľne priaznivý účinok.

Minulý rok vyšli dve štúdie, ktoré spochybnili pozitívne účinky probiotík, no odborníci, ktorých oslovil Denník N, sa probiotík zastali. Mali by podľa vás ľudia brať probiotiká po antibiotickej liečbe?

Po antibiotickej liečbe určite áno. Vo všeobecnosti je užívanie probiotík zdravými jedincami považované za bezpečné, avšak len veľmi málo vedeckých štúdií sa podrobne zaoberalo bezpečnosťou probiotík, takže neexistujú spoľahlivé informácie o frekvencii a závažnosti vedľajších účinkov. Za určité riziko sa považuje dlhodobé podávanie vysokých dávok probiotík u pacientov s narušenou imunitou. Ak to zhrniem, podľa môjho názoru probiotiká sú prospešné, avšak je nutné poznať nielen imunologický profil pacienta, ale aj imunomodulačný potenciál podávanej probiotickej baktérie či probiotického prípravku.

Foto - Fotolia
Prečítajte si tiež
Probiotiká nie sú podvod. Podľa lekárov môžu pozitívne vplývať na zdravie
Ako sa v tom má vyznať laik, ktorý nepozná svoj imunologický profil a rozmýšľa, či si kúpi alebo nekúpi probiotiká?

Laik sa momentálne v tejto problematike nemá ako vyznať. Musí sa spoliehať na odporúčanie svojho lekára. Spomínané fakty sú záležitosťou ďalšieho výskumu. Viaceré súčasné vedecké štúdie naznačujú, že nebudeme môcť generalizovať v zmysle, že pacientom s rôznymi diagnózami podáme kokteily probiotík, lebo je všeobecne dané, že probiotiká sú prospešné. Každá baktéria, ktorá je súčasťou probiotického preparátu, by mala byť otestovaná z hľadiska svojho účinku na imunitný systém v in vitro (v skúmavke), ale hlavne v in vivo podmienkach (v živom organizme).

Výskumne sa zaoberáte nešpecifickými zápalovými ochorenia čreva, čiže Crohnovou chorobou a kolitídou. O čo ide?

Obidva typy zápalových črevných ochorení sa delia o rovnaký koncept vyšetrovania, pretože medzi týmito ochoreniami existuje mnoho podobností. Výrazné rozdiely sa týkajú lokalizácie ich výskytu, rozsahu histopatologických zmien v črevnej stene, ako aj povahy symptómov. Kolitída postihuje väčšinou hrubé črevo a konečník, kým Crohnova choroba môže postihnúť akúkoľvek časť tráviaceho traktu. Spúšťače ochorení zatiaľ nepoznáme, avšak predpokladá sa, že významný vplyv bude mať genetická predispozícia či problémy s imunitným systémom. Štúdie za ostatných desať rokov čoraz viac zdôrazňujú kľúčovú úlohu črevnej mikroflóry v rozvoji týchto ochorení. V rámci nášho výskumu sa zameriavame hlavne na kolitídu.

Foto – TASR
Prečítajte si tiež
Mikróbov v ľudskom tele je o čosi viac ako našich vlastných buniek, spolu tvoria „superorganizmus“
Ako sa uvedené ochorenia prejavujú?

Symptómy sa líšia v závislosti od miesta a závažnosti zápalu, ale môžu zahŕňať hnačku, krvácajúce vredy, ktoré môžu spôsobiť prítomnosť krvi v stolici, bolesť žalúdka, kŕče a nadúvanie pre obštrukciu čriev, chudnutie a anémiu, ktoré môžu u detí spôsobiť oneskorený rast alebo vývoj. Tieto ochorenia môžu byť spájané aj s problémami mimo tráviaceho systému, ako je napríklad očný zápal, rôzne kožné poruchy či artritída. Roky neliečený chronický zápal môže viesť až k rakovine hrubého čreva.

Koľko ľudí postihujú uvedené ochorenia?

Vo svete je incidencia (výskyt, pozn. red.) najvyššia vo vyspelých západných krajinách. V Európe a Severnej Amerike sa udáva, že incidencia je približne 20 pacientov na 100-tisíc obyvateľov za rok.

Prečo si myslíte, že na liečbu uvedených chorôb by boli vhodné probiotiká?

Práve preto, že probiotiká majú schopnosť ovplyvniť minimálne dve predpokladané príčiny, a to imunitný systém a črevnú mikroflóru. Imunitný systém je pri týchto ochoreniach dysfunkčný a funguje neadekvátne, čo vedie k chronickému zápalu. Na druhej strane môže črevná mikroflóra indukovať rozvoj zápalových zmien buď priamym účinkom patogénnych baktérií, alebo absenciou prospešných baktérií s imunoprotektívnym účinkom. Cielená manipulácia črevnej mikroflóry má potenciál stať sa novým terapeutickým prístupom a s vysokou pravdepodobnosťou sa môže uplatňovať ako preventívny prístup u geneticky predisponovaných jedincov. Domnievame sa, že správne zvolené probiotické bakteriálne kmene v súčinnosti so správne zvolenou liečbou by mohli byť tou správnou voľbou v nastolení opätovnej rovnováhy v tele pacienta. Probiotiká ovplyvňujú diverzitu mikroflóry prostredníctvom kompetitívnej inhibície patogénov, podporujú funkčnosť črevnej bariéry a interagujú s bunkami imunitného systému. V súčasnosti sa však na moduláciu mikroflóry začína čoraz viac uplatňovať fekálna mikrobiálna transplantácia.

Výskum ste robili na zvieratách alebo aj na ľuďoch?

V našom ústave sa robí výskum iba s využitím predklinických modelov na experimentálnych potkanoch. Avšak Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, s ktorou spolupracujeme, zastrešuje klinickú časť experimentu.

Čo je fekálna transplantácia?

Fekálna transplantácia predstavuje proces transplantácie črevnej mikroflóry od zdravého človeka do gastrointestinálneho traktu pacienta. Výsledkom je nárast bakteriálnej diverzity a obnovenie optimálnej funkcie črevného systému. Zdravá črevná mikroflóra je získavaná zo stolice darcov. Ide o pomerne novú metódu modulácie mikroflóry, ktorej účinnosť bola potvrdená a v súčasnosti sa v niektorých krajinách už využíva na liečbu infekčnej hnačky. Napriek sľubným výsledkom je účinnosť tejto metódy u pacientov s nešpecifickými ochoreniami čriev zatiaľ v štádiu overovania v rámci niekoľkých klinických štúdií. Avšak táto metóda nesie so sebou riziko prenosu patogénnych faktorov od donora na príjemcu. Z toho dôvodu je v rámci nášho projektu snahou vyvinúť bezpečnejší a efektívnejší spôsob manipulácie mikroflóry, ktorý spočíva v tom, že črevnú mikroflóru plánujeme získavať od samotných pacientov, aby sme ju následne upravili in vitro v simulátore humánneho mikrobiálneho ekosystému. Spätný transfer cielene upravenej a pacientovi vlastnej mikroflóry eliminuje zdravotné riziká a na rozdiel od klasickej fekálnej transplantácie umožňuje vykonávať cielenú moduláciu šitú na mieru pacientovi, uplatňujúcu personalizovanú medicínu.

Čo konkrétne je vašou úlohou vo výskume o črevnej mikroflóre?

Vysvetliť mechanizmus komunikácie črevnej mikroflóry s imunitným systémom. To, čo vidíme, je klinický prejav, ale mojou úlohou je ísť hlbšie a vysvetliť molekulárnu podstatu týchto zmien. V rámci imunitného systému sa naša vedecká skupina zameriava na skúmanie správania makrofágov ako kľúčových imunitných buniek zodpovedných za udržiavanie imunologickej rovnováhy v čreve a v nastolení reparačných mechanizmov pri zápalových procesoch.


Vlasta Demečková, víťazka L’ORÉAL-UNESCO Pre ženy vo vede do 45 rokov. Foto – David Duducz
V medailóne k oceneniu L’ORÉAL-UNESCO Pre ženy vo vede ste povedali, aby ľudia nerobili vedu pre uznanie, ale pre radosť z objavovania. Akú radosť prináša objavovanie vám?

Na Slovensku to vo vede naozaj nie je len o radostiach, ale často aj o starostiach. Narážate na problémy spojené s financovaním, so získavaním projektov či s nadväzovaním medzinárodných spoluprác. Človek si tu prejde aj rôznymi sklamaniami. Napriek tomu svoju prácu robím veľmi rada, a to aj preto, že okrem vedy zároveň aj učím a som v kontakte so študentmi. Momentálne som súčasťou vedeckého tímu, ktorý sa dlhodobo venuje výskumu rakoviny. K prihláseniu do tejto súťaže ma, samozrejme, motivovala aj finančná výhra, ktorú by som rada využila napríklad na financovanie zaujímavého „motivačného teambuildingu“ so svojimi doktorandkami niekde na svetovo uznávanej medzinárodnej konferencii venovanej našej vedeckej problematike.

Baktérie bežne sa vyskytujúce v jogurtoch znížili hladinu stresu modelovým rybičkám. Foto – Fotolia
Prečítajte si tiež
Probiotiká by mohli znižovať stres, zatiaľ to funguje na rybičkách
Sú na tom ženy horšie, čo sa týka robenia vedy na Slovensku, ako muži?

Na svojom pracovisku nepociťujem žiaden problém, že som žena. Z pohľadu ženy je však určitým problémom nášho systému umelo vytvorený hodnotiaci systém vedeckej činnosti, ktorý sa orientuje viac na kvantitu vedeckých výstupov, čo sa výrazne odrazí hlavne v období, keď žena odíde na materskú dovolenku. Avšak často kvantita vo vedeckých výstupoch automaticky neznamená aj kvalitu.

Čo vravíte na vpád pseudovied do našich životov v oblasti zdravia?

Určite sociálne siete zohrávajú kľúčovú úlohu v šírení vedeckých dezinformácií aj v oblasti zdravia.

Čo by ste poradili ľuďom, ktorí sú dezorientovaní?

Viem pochopiť ľudí, ktorí majú veľké zdravotné problémy, že sa utiekajú aj k takým veciam, no hrozí, že si uškodia. Preto je dôležité podporovať kritické myslenie už na základných školách, ako aj dialóg medzi pacientom a lekárom v zmysle, aby sa pacient nebál diskutovať s lekárom aj o veciach, ktoré si prečíta na internete, a aby lekár mal trpezlivosť a čas argumentačne vysvetliť svoj názor. Avšak vieme, že realita je často iná, a aj to mnohých ľudí núti hľadať odpovede na lekárom nezodpovedané otázky na internete.

Vlasta Demečková (nar. 1974)
Pôsobí v Ústave biologických a ekologických vied Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach ako odborná asistentka v odbore imunológia. Zaoberá sa výskumom účinku probiotík a ich schopnosti znormalizovať imunitné reakcie u pacientov s nešpecifickými zápalovými ochoreniami čriev. Je tohtoročnou víťazkou L’ORÉAL-UNESCO Pre ženy vo vede do 45 rokov.