Sobota, ôsmeho marca, 19:43

Milý denníček. Asi sa pýtaš, prečo ti vlastne píšem. Neviem, aké je to zverovať sa denníčku. Možno ako psychiatrovi, u ktorého som nikdy nebola. Ľahnúť si po dni, vyložiť nohy, zobrať pero a písať. Neviem, prečo som sa na to dala nahovoriť, ale začína ma to baviť. Dúfam, že to budeš môcť so mnou vydržať.

Nedeľa, deviateho marca, 18:42

Milý denníček, máš ma tu zas! A to ešte o hodinu skôr. Chcem ti povedať, že chlapi sú svine. Ale to asi vieš. Každý to vie. Teraz to vieš už určite. Zažila som tú najtrápnejšiu možnú nedeľu, keď som musela vysvetľovať starým rodičom, že sa vydávať naozaj nechcem a netrápi ma, že oni išli k oltáru v osemnástich.

Pondelok, desiateho marca, 20:07

Milý denníček,chlapi sú svine. Napísala som ti to už včera. Nemám náladu to rozoberať. Prišiel ten divný k nám, akože na návštevu a stále si do toho svojho notbuku niečo naťukával. Aj pri obede. Nemá v sebe kúsok slušnosti. Povedal mi jedno ahoj a nič iné. Mal by si nájsť babu.