Prečo ten rozruch okolo Kmotríkovho podpredsedu ÚVO Bugalu? Lebo ide o tendre za miliardu
Daniela Krajanová


Foto N – Tomáš Benedikovič
Peter Pellegrini povedal, že čoskoro odvolá Kmotríkovho protežanta v Úrade pre verejné obstarávanie (ÚVO) Juraja Bugalu. Isté to však nie je. Premiér má veľa možností, ako naťahovať čas tak, aby vládna koalícia mala aj krátko po voľbách možnosť rozhodovať o finiši tendrov za najmenej miliardu eur.

Juraj Bugala zatiaľ zostáva podpredsedom ÚVO, hoci premiér Pellegrini v stredu povedal, že vláda ho čoskoro odvolá.

[ Pridajte sa k 15-tisíc čitateľom a vyskúšajte zadarmo nový Ekonomický Newsfilter. Každé ráno o 7:00 sa za menej ako 5 min. dozviete všetko podstatné. Aktivujte jedným klikom sem. ]
Zatiaľ vláda len druhýkrát prerušila rokovanie o návrhu na jeho odvolanie, ktorý jej minulú aj túto stredu predložil predseda ÚVO Miroslav Hlivák.

Prečo chce predseda odvolať podpredsedu:

Predseda ÚVO Hlivák svoju požiadavku vysvetľuje tým, že Bugala porušil zákon, a preto nemôže byť vo funkcii podpredsedu takého vplyvného úradu.
Advokátska kancelária spoluzaložená Bugalom totiž ignorovala fakt, že on aj jeho partner Ďurček majú tesné väzby s podnikateľom Ivanom Kmotríkom a napriek tomu pred registrovým súdom overovali vlastníctvo v Kmotríkových firmách.
To je však v prípade konfliktu záujmov v protischránkovom zákone vyslovene zakázané. Bugalova advokátska kancelária preto aj dostala pokutu 160-tisíc eur od žilinského súdu, ktorý spravuje register partnerov verejného sektora.
Debata o odvolávaní Bugalu by sa mohla na rokovaní vlády otvoriť opäť o týždeň. Premiér Peter Pellegrini tvrdí, že uzavretie celej veci vidí ako „technickú záležitosť“.

Spor má však širší rozmer, ktorý je dôvodom zdržania Bugalovho odvolania z postu podpredsedu ÚVO: predseda Hlivák aj podpredseda Bugala sú automaticky členmi odvolacej rady ÚVO, ktorá často robí arbitra v sporoch o najväčších štátnych nákupoch.

Táto rada je so svojimi terajšími šiestimi členmi blízko k hranici uznášaniaschopnosti. Výpadok jedného z jej členov by mohol výrazne ovplyvniť prerozdelenie moci v nej.

Aktuálne má rada na stole zákazky za miliardu eur, ktoré sa týkajú diaľnic, stavby železníc, IT na ministerstve vnútra.

Pozrite si otázky a odpovede o tom, kto sedí v rade, o čom rozhoduje a čo by sa stalo, keby Bugalu odvolali.

Kto sú členovia rady ÚVO?
Miroslav Hlivák

Predseda ÚVO a jeho odvolacej rady od septembra 2017. Vymkol sa vládnej koalícii spod kontroly, keď niekoľko tendrov zabrzdil a snažil sa aj ukladať pokuty – napríklad Sociálnej poisťovni za chybu jej bývalého vedenia pri nákupe SBS, ktorý vyhral Bonul. Keď chcel Hlivák napríklad zrušiť kritizovaný tender internetového pripojenia pre školy za 64 miliónov eur (Edunet), vtedajší kolegovia v odvolacej rade ho prehlasovali.

Juraj Bugala

Spoluzakladateľ advokátskej kancelárie Bugala – Ďurček, podpredseda ÚVO od septembra 2018. Kancelária Bugala – Ďurček dostala pokutu 160-tisíc eur od žilinského súdu, pretože pre potreby zápisu do registra partnerov verejného sektora overovala vlastníctvo v ôsmich firmách Ivana Kmotríka napriek tomu, že advokáti s ním spolupracovali a podnikali. Druhý spoluzakladateľ kancelárie Peter Ďurček (štátny tajomník ministerstva dopravy) býval na internáte s Andrejom Dankom. Zo školských čias sa s ním pozná aj Bugala.


Predseda ÚVO Miroslav Hlivák a podpredseda Juraj Bugala. Foto – ÚVO
Nina Komorníková

Členka rady ÚVO od augusta 2017. Predtým riadila odbor verejného obstarávania na ministerstve dopravy, neskôr na ministerstve školstva. Jej manžel Pavel Komorník je predsedom predstavenstva Kmotríkovej akciovky NFŠ (riadi projekt Národného futbalového štadióna).

Nadácia Zastavme korupciu žiada odvolať aj Komorníkovú. Dôvodom je pokuta pre ministerstvo školstva spôsobená chybami v jej ére: „V čase jej pôsobenia tendrovali firmu, ktorá zabezpečí gastro lístky. Lukratívnu zákazku vyhrala firma, ktorú vlastní Kmotrík a Komorník,“ píše Nadácia na Facebooku.

Milan Brach

Člen rady od augusta 2016. Ako advokát pôsobí od roku 2008. V súčasnosti vykonáva advokátsku prax ako spoločník a konateľ v advokátskej kancelárii hbr advokáti. Od júna 2012 do júna 2016, keď bol ministrom obrany Martin Glváč zo Smeru, pôsobil vo funkcii riaditeľa Úradu legislatívy a práva ministerstva obrany.

Eva Hečková

Členka rady od augusta 2016. Je dvojnásobnou členkou rady, prvýkrát ju menovali na tri roky v druhej vláde Smeru. Skúsenosti má aj zo Správy štátnych hmotných rezerv SR ako hlavný štátny radca – predstavený, vedúci závodu Brodnianka, píše sa na portáli ÚVO.

Marek Vladár

Člen rady ÚVO od augusta 2017. Od roku 2006 do roku 2018 pracoval na ministerstve vnútra. Výnimkou boli roky 2010 až 2012, keď bol podpredsedom ÚVO. Aj preto bol považovaný za nominanta Smeru.

O čom rozhodujú členovia Rady ÚVO?
ÚVO robí dohľad nad štátnymi nákupmi. Ak súťažiaci nie sú spokojní s podmienkami či výsledkami súťaží, môžu sa obrátiť na ÚVO. Kto nie je spokojný s týmto rozhodnutím, môže sa odvolať na odvolaciu radu ÚVO.

Rada by momentálne mala mať na stole zákazky za približne miliardu eur.

Detailné informácie o aktuálnych štádiách odvolacích konaní nie sú dostupné, verejnosť sa ich dozvie spravidla až vtedy, keď sú rozhodnutia právoplatné.

Koncom decembra sa napríklad začalo odvolacie konanie o tendri na modernizáciu železničnej trate od Devínskej Novej Vsi na štátnu hranicu s Českom. Nie je to prvé odvolanie, súťaž sa naťahuje od roku 2017.

Tri najnižšie ponuky v súťaži vyzerajú takto:

Integra Construction – Todini: 216 493 055 eur
ICM S. p. A (Taliansko) – Váhostav: 274 985 419 eur
Strabag – Swietelsky – Eurovia: 353 484 139 eur
V polovici decembra začalo napríklad odvolacie konanie o stavbu diaľnice R2 Kriváň – Mýtna. Právoplatné rozhodnutie zatiaľ na webe ÚVO nevisí. Ponuky v tendri na ilustráciu:

 Doprastav. Strabag, Eurovia: 232,1 mil. eur
ICM S. p. A. – Váhostav: 209,5 mil. eur
SMP CZ, M-Silnice, Dodin Campenon Bernard, Metrostav: 271,3 mil. eur
Podľa Hliváka je v odvolacom konaní aj nákup kamier za 100 miliónov eur, ktorý organizujú na ministerstve vnútra, ale napríklad aj nákup transportérov ministerstva obrany odhadovaný na 400 miliónov eur.

„Máme tam napríklad finančné riaditeľstvo,“ vymenúva Hlivák. Zákazku v odvolacom konaní by mala mať aj Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby.

Na odvolaciu radu by sa mohol dostať aj obchvat Tvrdošína. V súťaži naposledy diaľničiari označili za víťaza združenie okolo talianskej firmy Todini (s ponukou 59,4 mil. eur bez DPH). Aktuálne má ÚVO na prvom stupni na stole námietku a po nej nie sú vylúčené odvolania.

Zo zákona vyplýva, že rozhodnutia odvolacej rady trvajú štandardne 45 dní.

Prečo Rada ÚVO nemá dosť členov?
Rada ÚVO má mať podľa zákona 9 členov. Z toho šiestich menuje vláda sama a dvoch menuje vláda na návrh predsedu ÚVO – sú to jeho podpredsedovia.


Ako vzniká rada

Predseda ÚVO je aj predseda jeho rady.
Dvoch členov rady menuje vláda na návrh predsedu ÚVO.
Tí sú zároveň podpredsedami ÚVO
Šesť členov rady menuje a odvoláva vláda (podľa usmernenia jej s tým pomáha odborná komisia).

Vláda vyše roka nevymenovala dvoch členov rady, ktorí spadajú do jej kompetencie. Chýba aj jeden podpredseda, ktorého navrhuje predseda, ale schvaľuje vláda.

Čo hovorí na Bugalu Pellegrini?
„Máme dohodu s pánom predsedom Hlivákom, že urobíme to rozhodnutie v krátkom čase, ale iba odvolaním podpredsedu úradu by sme znefunkčnili funkčnosť Rady ÚVO. Preto chceme ísť naraz, len čo doplníme členov rady, zároveň dáme odvolať pána podpredsedu, ja nebudem brániť pánovi predsedovi v jeho personálnej nominácii, čiže v prípade ÚVO ide len o technickú záležitosť, rozloženie v čase,“ povedal Pellegrini v stredu o návrhu na Bugalovo odvolanie.

Predseda ÚVO Hlivák naznačuje, že dočasné prázdno v kresle podpredsedu nevidí ako prekážku Bugalovho odvolania. Opakuje, že na svojom návrhu trvá.

Dokáže rada fungovať?
Keďže traja členovia rady dlhodobo nie sú vymenovaní, momentálne rozhoduje o odvolaniach voči prvostupňovým rozhodnutiam úradu šesť členov rady.

Na to, aby mohla rada rozhodnúť o nejakej veci, potrebuje 5 hlasov.

„Na platné prijatie rozhodnutia Rady ÚVO je v zmysle zákona o verejnom obstarávaní potrebná nadpolovičná väčšina všetkých členov Rady ÚVO, a to bez ohľadu na to, či sú vymenovaní alebo nie,“ vysvetľuje právnik advokátskej kancelárie AGM partners Miroslav Cák, ktorý spolupracuje v oblasti verejného obstarávania s Nadáciou Zastavme korupciu.

A keďže členov rady je dokopy deväť, najmenší počet potrebných hlasov na rozhodnutie je päť.

Čo keby odvolali Bugalu alebo Komorníkovú?
„Pokiaľ by bol odvolaný iba jeden z nich, počet členov Rady ÚVO by klesol na päť, teda Rada ÚVO by mohla platne rozhodovať iba jednohlasne,“ vysvetľuje Cák. To znamená, že každý z členov rady by mohol blokovať prijatie akéhokoľvek rozhodnutia.

V prípade, že by vláda odvolala aj Komorníkovú, aj Bugalu a nikoho nového by nezvolila, Rada ÚVO by stratila uznášaniaschopnosť.

Aké sú riešenia?
„Jediné riešenie je, aby si vláda splnila svoju povinnosť menovať členov Rady ÚVO, a teda, aby bezodkladne vymenovala dvoch členov Rady ÚVO, ktorých do aktuálneho zloženia Rady ÚVO má vymenovať,“ myslí si Cák.

Vláda na obsadenie dvoch voľných miest, ktoré sú plne v jej kompetencii, zorganizovala cez odbornú komisiu už dva konkurzy. V prvom vybrala komisia kandidátku Ľubicu Rodinovú, tú vláda nevymenovala po medializovaných informáciách o nezrovnalostiach v jej životopise.

Neskorší konkurz priniesol dvoch víťazov, ktorých spochybnili mimovládky. Odvtedy uplynul približne rok a miesta sú voľné. Úrad vlády na otázky o riešení pre tieto dve pozície Denníku N v minulosti neodpovedal.

Jedno miesto v rade ešte môže delegovať predseda Hlivák, keďže navrhuje vláde dvoch podpredsedov, ktorí sú zároveň členmi rady. V prípade odvolania Bugalu by mal opäť právo navrhnúť vláde dvoch podpredsedov.

Hlivák už minulý týždeň hovoril o probléme presvedčiť kvalitných ľudí, aby išli pracovať na ÚVO. Z jeho slov vyplýva, že takéto debaty by mohlo uľahčiť najnovšie vyjadrenie Pellegriniho o odvolaní Bugalu ako o „technickej záležitosti“.

„Z týchto personálnych otázok my ešte chceme dokončiť vymenovanie aspoň tej rady, ak sa nezhodneme na novom podpredsedovi ÚVO, prípadne dvoch, pre ktorých sú voľné stoličky,“ naznačuje Pellegrini riešenia.

Podľa predsedu Hliváka v stredu na vládnom rokovaní nepadlo žiadne meno – ani pre podpredsedu, ani bežných členov rady. Premiér podľa neho vyjadril želanie, aby bola otázka odvolávania uzavretá na budúci týždeň.

Čo na to Bugala a Komorníková?
Bugala sa minulý týždeň vyjadril, že nevidí dôvod na svoje odvolanie. Naznačil, že v návrhu vidí Hlivákovu snahu blokovať odvolaciu radu. Zopakoval, že proti rozhodnutiam žilinského súdu sa podali odvolania a rozhodnutia o pokutách nepovažuje za právoplatné. Časť postupu žilinského súdu označil za nezákonnú a podal preto aj trestné oznámenie.

Hlivák považuje tieto Bugalove vyjadrenia za snahu odpútať pozornosť od podstaty veci a od vyvodenia jeho vlastnej zodpovednosti. Zopakoval, že samotné rozhodnutie o tom, že Bugala porušil zákon, je už právoplatné.

K iniciatíve Nadácie Zastavme korupciu sa vyjadrila aj členka rady Nina Komorníková. „Verejné obstarávanie bolo vyhlásené cez elektronický kontraktačný systém. Funguje anonymne, ak ktokoľvek vyhlási zákazku cez tento systém, absolútne netuší, kto sa prihlási, a už tobôž nie, kto vyhrá,“ povedala pre televíziu Markíza.

Bugala aj Komorníková sa napríklad vzdali rozhodovania pri odvolaní o Kmotríkovom Národnom futbalovom štadióne pre konflikt záujmov.

Rokovania rady sú v harmonograme plánované v dvojtýždňových intervaloch a sú neverejné. Na tajnosti detailov pravdepodobne trvajú Hlivákovi kolegovia v rade. Vyplýva to z jeho reakcie na výzvu štyroch členov rady, aby sa zvýšil počet členov odvolacej rady.

„V liste podpísaní členovia rady vymenovaní vládou by svoj skutočný verejný záujem mali preukázať činmi, napríklad ochotou zverejňovať svoje hlasovanie v rade a vysvetľovať verejnosti, prečo daný názor v rámci hlasovania uplatnili. Práve odbornými a morálne bezúhonnými kandidátmi, ktorí konajú vo verejnom záujme, by rada úradu potrebovala doplniť svoje zloženie,“ citovala Hliváka TASR.