dalsia

A teraz kam?

„Myslím, že už to mám,“ povedal neskoro večer Durf. Sedel pri ohni a fajčil niečo, čoho mal so sebou vždy zásobu. Pomáhalo mu to rozmýšľať. Larynia a Lilien na neho pozerali uprene, ako na kúzelníka, ktorý predvádza svoj najlepší trik.
„Už vieš, čo má v pláne?“
„Neviem, či viem. Môj odhad sa ale nemýli. Na čo by niekto potreboval ľudí? Ľudia sú najväčšia sila, aspoň na tejto planéte. Koľko ľudí dokáže niesť zbraň a narábať s ňou?“
„Myslíš, že chce vytvoriť armádu? Načo by jej bola, ak by ju každý uctieval?“
„Každý jeden človiečik, to áno. Ale čo arkáni? Boji sa ich, veľmi sa ich bojí a chce vyvolať vojnu medzi ľuďmi a arkánmi. Má v pláne, ak sa nemýlim, vyhľadiť ich celú rasu. Vôbec jej nebude vadiť, že veľa ľudí pri tom zomrie. To vymyslela moja stará strategická hlava a opakuje sa to dookola. Ak máš nepriateľov, tak sa ich zbav. Čím máš nepriateľov viac, tým šialenejší nápad použiješ na ich odstránenie. Lilien je jediná svojho druhu a ju môže zabiť kedy len bude chcieť. Arkánov je ale veľa a sama im neublíži.“
„Čo ale môžeme urobiť?“
„Môžeme ich varovať,“ ponúkla sa Lilien. „Ale potom by ju oni zabili.“
„Ale to presne chceme.“
„Nikto by sa nemal zabíjať, to nie je správne.“
„Áno? A povedala si to aj tým, čo ti vyvraždili rodinu?“

	Durfovi to strategicky myslelo. Vojak na prvý pohľad, ktorému hlavou prúdili najrôznejšie plány a myšlienky. Psychicky silný a inteligentný, veľmi odlišný od Larynie. Dievčina nemala silu a žiadnu chuť do čokohoľvek. Sedela na kameni a pozerala do ohňa. Neobdivovala krásu plameňov a netešila sa zo svetla a z tepla. Mala chuť do neho skočiť. Spáliť sa na popol. Veľa vecí si neuvedomovala a nerozmýšľala nad následkami. Veľmi dobre ale vedela, že je všetkému na vine. Považovala sa za tú najhoršiu. Mala som sa postarať o sestru a nedokázala som to. Ani som nedokázala riadiť sa jej radami, ktoré boli správne. Pomohla som niekomu, komu som pomáhať vôbec nemala. Všetko je to moja vina. Som hlúpa. Každé jedno rozhodnutie je zlé.

	Bol na ňu smutný pohľad. Neodpovedala na povzbudivé slová Durfa ani na naivnú otázku Lilien, ktorá sa jej pýtala, prečo plače. Stále pozerala do ohňa, ako keby sa už videla v ňom. Premýšlala nad tým, aké by to asi bolo, keby jej začali horieť šaty a vlasy. Durf ju súcitne chytil za rameno a niečo jej začal hovoriť. Najskôr nedávala pozor, ale postupne sa započúvala.

„... to bolo prvý krát, čo som stratil vo vojne kamaráta. Neviem, čo presne sa s ním stalo, ale jeho štít mi zachránil život.“
„Prepáč, nedávala som pozor, alebo to asi nechápem.“
„Dobre teda, ešte raz. Už dávno sa mi stalo, že som pomohol niekomu, na koho som sa mal vykašlať. Dobrý kamarát zaplatil životom za to, že som sa zastal niekoho iného.“
„To muselo byť veľmi nepríjemné.“
„Aj bolo. A vieš čo? Výsledkom bolo potom toľko mŕtvych, že ich bolo ťažké vôbec odpratať.“
„Prestaň! Nehovor mi také veci.“
„Larynia?“
„Áno.“
„Hovorím to a hovorím to preto, aby si vedela, že si nič hrozné nespravila. Sú ľudia, ktorí urobilo oveľa horšie veci a sú tu. Niekedy je naozaj ťažké sa s niečim vyrovnať, ale dá sa to.“
„Aj ty si oživil niekoho, kto chce rozpútať veľkú vojnu?“
„Po prvé, je to len môj názor, nemusí to byť tak. A po druhé, s koho pomocou sa asi Marinus dostal k moci? Kde by sa asi dostal bez dobrého vojenského veliteľa? A po tretie...“
„Po tretie čo?“
„To sa ti asi nebude páčiť.“
„Povedz mi to.“
„Nemyslím si, že je to dobrý nápad.“
„Rada by som to vedela.“
„Rozmýšlal som nad tou arkánkou, nad tou Ziggy. Ak by som ju dostal ku tej Ciali, tak by ma obrovská odmena neminula. Zober to ako chceš, nechcem jej ublížiť, ale vo vnútri som určite horší, ako ty.“
„Hviezda mi našepkávala, aby som ťa zabila, ak by si si prial niečo iné.“
„Tá hviezda je vlastne čo? Čím viac o tom počujem, tým viac sa divím.“
„Tá hviezda je zlá,“ prehovorila Lilien, ktorá bola doteraz ticho. Pôsobila veľmi tichým, ustráchaným dojmom. Bola maličká a zo všetkého mala oprávnene strach. Plachá ako vlčica a ako bytosť blízka ľudskému dievčaťu bola na tom rovnako.
„Ty si ju dokázala nejako zmeniť. Čo si presne urobila? A ako?“
„Zobrala som jej silu,“ vysvetlila Durfovi, ktorý sa zrazu začal o hviezdu zaujímať.
„Môžeš mi povedať, čo je tá hviezda zač? Čo o nej vieš?“
„Neviem nič, iba to, že je zlá.“
„Ziggy sa do tých hviezd vyzná, môžeš sa s ňou poradiť, keď ich nájdeme.“
„Nemali by sme ich hľadať. To som už vravel. Je od teba pekné, že ju chceš vidieť a Lussiu tiež, ale práve im by sme sa mali vyhnúť.“
„Poďme ku tej Križovatke.“
„Koľko krát ti mám povedať, že by sme sa jej mali vyhnúť? To ti mám na čelo napísať? Síce, ty by si to neprečítala. Ak mám pravdu povedať, tak sme v peknom probléme. Nech už urobíme čokoľvek, bude o nás vedieť.“
„Áno, to budem.“ Ozvala sa Ciali, ktorá sa z ničoho nič pred nimi zjavila. Krásna, no nie taká desivá, ako predtým. Lilien sa jej však bála rovnako. „Nemusíte sa báť, nechcem nikomu z vás ublížiť.“
„Vidíš do nás, nemáme sa ťa ako zbaviť, tak teda spusti. Nech to máme za sebou.“
„Úprimný, dobre, úprimnosť je dôležitá. Vieš, čo dokážem, ale nemáš zo mňa strach. Takých ľudí je veľmi málo. Dobre vieš aj to, že môžeš pre mňa pracovať. Budem úprimná aj ja ku tebe, vážim si ťa. Dokázal si zistiť, čo chcem dosiahnuť. Vieš, z koho mám strach a koho sa teda chcem zbaviť. Metódou, akú si tiež správne uhádol. Je to môj nápad. Plán, ktorého sa držím. Nie je problém získať ľudí, ktorí ma budú nasledovať. Stačí byť lepšou, ako bol Marinus a všímať si potreby. Kto je smädný, ten bude vďačný za vodu a hladný za jedlo. Viem, že aj vy máte svoje túžby. Ty si prišiel o niekoho, kto by ti dával rozkazy. Môžeš pracovať pre mňa. Vždy budú problémy, ktoré sa musia riešiť silou. Ako ich ale presne vyriešiť, to je na veliteľovi a dobrý veliteľ si práve ty.“
„To je pekné od teba, ale veľmi sa mi to nepáči. Niekde bude háčik a skôr alebo neskôr ho nájdem.“
„Háčik v tom je. Až sa arkáni dozvedia, že ľuďom vládne niekto ako ja, tak vypukne vojna. Chceš bojovať za tých, ktorých poznáš? Túžim po moci. Inak ako Marinus a viem, že to nebude zadarmo. Nepotrebujem náboženstvo na oblbovanie ľudí a nepotrebujem si nechávať všetko pre seba. Zvládnem to bez teba, ale lepšie to bude s tebou.“
„A čo ostatní?“
„Teba budem potrebovať tiež,“ pozrela sa na Lilien, ktorá sa stále bála. „Moji predkovia ti zobrali život a premenili ťa na vlka. Nikomu si nič neurobila a aj tak si musela trpieť. Tí, ktorí ti to urobili, sú už dávno mŕtvy. Vrátila som ti podobu, ktorú som ti nezobrala. Prosila si ma, aby som ti neublížila a tak ti neublížim. Žiadam ale, aby si neublížila ani ty mne. Nie si silná, ale vieš liečiť. Kde sú boje, tam sú aj zranenia. Boje budú, nemôžem to poprieť. Niekto ako si ty by mohol veľmi pomôcť, na ktorejkoľvek strane. Môžem ťa zabiť teraz hneď, ako by to urobil niekto z môjho druhu, ale dávam ti namiesto toho možnosť žiť.“
„Kradnete duše, to je to jediné čo robíte.“
„Ak chceš, môžem tvoju dušu zobrať so sebou hneď teraz. Alebo ti môžem zabezpečiť život, aký si budeš priať. Okrem toho už si sľúbila, že budeš slúžiť. Nemusíš byť mojim otrokom ani sluhom. Si na tomto svete ešte dlhšie ako ja, cítim to. Možno aj dvojnásobne. V tomto som ti najbližšia. Viem, čo si zač. Si jedna z Daniov. Vy nechcete vládnuť a nikomu ubližovať. Ja zas vládnuť chcem a ubližovať budem musieť. Potrebuješ ty mňa a ja potrebujem teba.“
„Radšej ma premeň na vlčicu alebo na niečo horšie. Cítim v tebe veľmi čierne myšlienky. Si zlá, aj keď sa tváriš byť dobrá. Všetko, čo kedy urobíš, bude dobré iba z jednej strany.“
„Ako chceš teda,“ zasyčala Ciali. Veľkú čarodejnicu, proti ktorej by celá armáda nemala šancu, sa rozhodla zabiť dieťa, ktoré jej vzdorovalo.
„Ak jej ublížiš, tak...“
„Áno, Larynia? K tebe som sa ešte nedostala. Tebe sľúbim...“
„Ticho!“ Vykríkla Larynia. Všetky pohľady išli na ňu. Nikto také správanie neočakával.
„Ako sa opovažuješ! Premením ťa na sochu!“
„Keby nebolo mňa, tak si premenená ty, na palmu. Pomohla som ti a nechcela som za to nič. Teraz by som to rada všetko vrátila.“
„Ľudia sa majú lepšie, tvoj nový priateľ žije a žiješ aj ty. Zomrela by si od smädu, ak by som ti nepomohla. Teraz sa ťa môžem ľahko zbaviť, ale neurobím to. Máš moju vďaku. Povedz, čokoľvek si budeš priať. Chceš byť krásna?“
„Ak krásna znamená byť ako ty, očarujúca ale zlá, tak potom som veľmi rada, že vyzerám ako chudera.“
„Veľmi si sa zmenila. Neboj sa, dám ti novú hviezdu.“
„Mám hviezdu. Mám skutočný vzor a ty ním nie si. Môžeš byť múdra, ale si zlá. Nič pre teba nie je dosť dobré. Chceš dobro, ale každé tvoje dobro je skrytým zlom. Viem to. Verím Lilien, ktorá je lepšia, ako ty. Verím Lussii, ktorá je lepšia ako ty. Verím Durfovi, ktorý je lepší ako ty a tvoje hviezdy.“

	Ciali v sebe len ťažko potláčala hnev. Natiahla svoju ruku smerom k Larynii. Dotkla sa jej a dievča hneď spadlo k zemi. Skolila ju moc spánku, jednoduché kúzlo maniov. Dotkla sa Lilien, ktorá sa nebránila a aj tá začala okamžite zaspávať a spadla na zem.

„Vyber si, generál, na koho si strane. Chceš pozíciu moci, alebo si chceš pospať?“
„Nemám na výber, chcem pozíciu moci. Radšej budem vládcom seba samého v spánku, ako byť znovu v službách niekoho, kto túži po večnom spánku ostatných.“
„Povedz mi pravdu, prečo mi vzdoruješ? Ako chceš stráviť zvyšok života?“
„Prečo sa zaujímaš o mňa a môj život? Si víla, démonická zlá víla, ktorá dokáže robiť zázraky lúsknutím prsta. Aj tak ale potrebuješ akýchsi ľudí.“
„Koľko ľudí nemá vzdelanie? Koľko z nich nemá čo dať do úst? Sú ľudia, ktorí smútia celé dni a nemajú možnosť svoj život zmeniť. Ľudstvo sa môže zmeniť k lepšiemu vo všetkom. To musíš chápať.“
„A ty si myslíš, že ak im budeš vládnuť ty, tak pôjde tým správnym smerom? Vládnuť znamená aj to, že chceš, aby ťa ostatní poslúchali.“
„Áno, chcem vládnuť a mať ostatných ako prostriedky svojej moci. Som to ja a je to vo mne. Niektoré veci nemôžem zmeniť. Narodila som sa a odvtedy som sa zmenila, ale nie všetko sa zmeniť dá. Dobro a zlo je uhol pohľadu. Maj ma ako vílu, ktorá sa stará o ľudí, alebo menšie zlo oproti ľudským vládcom, ktorí dokážu len zhŕňať svoje bohatstvá.
„Najväčšie bohatstvo je sloboda. Neviem, kto to povedal, no je to tak. Ak chceš vládnuť pre to, aby bol niekto pod tebou, tak nebude múdre dovoliť ti vládnuť.“
„Si vojak, poznáš taktiku a rôzne spôsoby boja. Musíš vedieť bojovať a musíš vedieť aj to, pre čo bojuješ. Vieš, za koho teraz bojuješ? Ak by som bola ja tvojim nepriateľom, kto by bol tvoj spojenec?“ Pozrela na Durfa pohľadom ženy, ktorá sa potrebuje vyrozprávať. Nebolo na nej vidno hnev, len zamyslenie.
„Niečo myslíš dobre, to áno, ale niečo naozaj nie. Ak si jednotlivcom z tej najhoršej skupiny a nemôžeš proti tomu nič urobiť, tak si obeťou. Máš jedinečnú pozíciu na to, aby si mala na veľa vecí zdravý pohľad. Nemala by si ale vládnuť a práve po tom ty tak veľmi túžiš. Koľko ľudí ti teraz slúži, za tých pár dní? Stovky? Tisíce? Viac?“
„Si človek, slobodný človek. Narodíš sa a máš svoje telo, svoje skutky a svoju cestu osudom. Ak si zoberieš, ako dlho som bola sama. Neuveriteľne sama, sama bez seba samotnej, tak zistíš, že vládneš viac ako ja. Mám potrebu vládnuť, tak ako ty potrebuješ jesť a dýchať. Nepotrebujem vzduch, ktorý je pre teba potrebný. Vodu a jedlo tiež nie. Pre viac ľudí som skutočná rozprávka a nemôžem na to nič povedať. Som jediná a ak by som z veľkých dialok zavolala ostatných svojho druhu, dopadlo by to veľmi zle pre všetkých.“
„Veľmi zle pre všetkých? Aj pre teba?“
„Nepamätáš si boje, ktoré bojovali maniovia proti svojim nepriateľom i sami medzi sebou. To boli vojny, pri ktorých umierali desaťtisíce nevinných a nikoho to netrápilo. Som rovnaká ako oni a predsa celkom iná. Tisíc cyklov zamyslení urobí niečo s každým, ale niektoré veci to zmeniť nedokáže.“ Ciali zo seba dostala ďalšiu dávku informácií, ktoré boli pre ňu sväté.
„Prečo sa od ostatných neodlíšiš viac? Ak musíš vládnuť, tak nevládni svetu, len jednej časti. Ak sa bojíš arkánov, prečo sa s nimi nedohodneš? Nemám toľko čo ty, ale viem veľmi dobre, že každý niečo potrebuje. Smädný vodu a hladný jedlo. Tak, ako si to povedala aj ty. Vraj potrebuješ vládnuť. Je to nezmysel, nepotrebuješ to.
„Potrebujem. Nepoznáš našu rasu.“
„Môžeš žiť medzi ľuďmi a užívať si života. Skutočný život nie je o palácoch, ale o živote mimo nich. Život je, keď potrebuješ jeden deň zobrať do ruky hrable, druhý varechu a tretí meč. Ak chceš spoznať, čo je to byť nažive, tak musíš zažiť horúce slnko i neprestávajúce dažde. Ak chceš dobre vládnuť, musíš dobre žiť. Ak chceš dobre žiť, tak musíš spoznať život. Spoznávala si ho pred tisíc cyklami. Neviem, ako vyzeral vtedy, ale určite inak. Nie je pravda, že musíš vládnuť. Ak bol každý z vás zaradom vládcom alebo zomieral kvôli tomu, že chcel viac moci, tak môžeš urobiť presný opak. Nepotrebuješ na to zázraky ani krásu. Si mocná, ale predsa uspávaš tých, ktorí ťa na malú chvíľu prekonávajú.“
„Máš v sebe veľa múdrosti. Neviem, prečo mi pomáhaš. Mám ale dobrý dôvod, prečo sa s tebou rozprávam osamote. Nemám nič proti tebe a vybrala som ťa, aby si našla sestru tej... Larynie. Niečo pre teba mám.“
„Tak to som zvedavý. Ďalšie zlato?“
„Nie celkom. Nastav dlaň.“
„Nenastavím. Viem o čo ti ide, ty chceš, aby som robil presne to, čo si po mne praješ. Hviezdu nechcem.“
„Ale chceš.“
„Zbytočne ma presviečaš, nechcem.“

	Ciali dala Durfovi do ruky hviezdu. Keby nepoznala mocné čary, tak by sa jej to nikdy nepodarilo. Tak, ako predtým Larynia, aj Durf sa začal meniť. Jeho vôla sa dostala do konfliktu s vôľou hviezdy a Durf začal v svojom vlastnom tele prehrávať.