Hej Počúvaj co ci tu a teraz povím
Tvárou v tvár pred sebu samím stojím
Nehladám kamarata ani žadneho brata!
Lebo tvoje srdce ovláda len zrada!
Tak jak Zlatokop celí život iba hladá
No nachdza len kusy bezcenného blata!
No neplač šetri svoje vyjebane slzy!
Vela krát spravíš skutok čo ta mrzí!


Tvarou v tvár stojím tu a teraz!
Neraz vnímaš iny obraz,dôraz na podraz
tych co ta scu vydzet dole poraz!
Od nuli sa odraz,presekni ten povraz!
Tvoje srdce tvorá velké prázdne miesta
Cíciš sa ako gumou namalovaná kresba!
Preco si zhasol ako padajúca hviezda?
Máš chut bojovať,no zviazané mas ruky!
Chceš počut tlkot srdca,no vydáva len temne zvuky!
Chceš stále rozdávať úsmev na šecky svetové strany!
No si uveznený v rubikovej kocke zavreli sa hrany!
Hlava dole,nulté je skore,červená bliká na semafore!
Čo teraz? Vzdat sa či bojovať? Do sceny boxovať?
Bude to bolet iba teba,to víš to neni źádna veda!
Preto ajked malím krokom hlavne vpred snaž sa íst!
Ked padneš ver temu že ten pád sa ci raz móže zist!
žijeme v dobe kde každý druhý myslí cudzou myslou!
Napriklad štát co ovlada naprogramovaných fízlou!
A zdravý usudok zmizol lebo si to nevinný zlízol!
Každý den tvárou v tvar ludia stoja proti sebe!
Lenže né s pivom v ruke ale s nožom čo ti jebe!
A v takemto žijeme svete? Dze nič dobré nenajdete!
Stále ten stereotyp uveznený v zlom udalostnom slede!
Vyjadrený v každom mojom rádku v mojej každej vete!