Som biomechanický zázrak
v mojom vnútri silná pumpa
okolo nej hladké puzdro
Chcem byť ako všetci
všetci chcú byť ako ja
Nebránim sa žiadnej strofe
každá dúfam silno kope
Tento verš napísal som na literatúre
keď v pozadí šiel Apollinairov Pás
aspoň na niečo slúži
keď na hodine sedím zas
keď sa v betónovej štvrti
pokúšam prísť na podstatu básní

V hlave
divný hlas
hovorí mi
divné slová
slabiky
nemám ho rád
je otravný
stále zas
Ja sa nesústredím tak dlho
nedokážem zachytiť podstatu obrazu
moje myslenie sa rozbilo, navlhlo
je deravé ako perforované bunky sitkovíc
Ale aj tie majú svoju úlohu
Preto dúfam že nájdem nejakú predlohu
podľa ktorej si črepy môjho myslenia
usporiadam do chvenia

V súzvuku rytmu a jazyka
vnímavé srdce ľahko zavzlyká
Chcem vrátiť poézii to čo ona dala mi
Pozitívne odplatiť sa

Už letmo tuším o čo ide
ak mi tento môj rým výjde
pôjde báseň na pretras
No keď mi niake slovo rým zničí
a ja budem musieť prerobiť
to čo som pôvodne si zaumienil
Čo prinesiem nové
ba len prázdny dym
Nesúhlasím so sebou vymyká sa mi to z rúk
som poslom dobrých správ aj šeredných múk
jednou ranou sedem múch a nezostane nič
Všetko je len abstraktné
tak ako jeleň je len zviera
Vznešený básnik len na krásu umiera
Vzletmo stúpnuť do stratosféry a potom sa dole zniesť
stojí za to na tak krátko dotknúť sa hviezd
Alebo plávať v mori a vidieť ich všetky
spoznať ich dráhy
čo to vravím
ľahko stoja nad nami