Prvou slovenskou poslankyňou bola robotníčka z tabakovej továrne
RIA GEHREROVÁ
Odomknite tento článok pre všetkých vašich priateľov!


Zdroj: FB/Filozofická fakulta UK v Bratislave
O poslankyni Irene Káňovej toho veľa nevieme. Aktívne ženy do politiky priniesli dovtedy prehliadané témy ako alkoholizmus detí, sexuálnu výchovu v školách a pôrodníctvo.
Prvá slovenská poslankyňa sa volala Irena Káňová, predtým pracovala v tabakovej továrni v Banskej Štiavnici, v 27 rokoch bola najmladšia v celom parlamente. Stalo sa tak v roku 1919, keď nastúpila do provizórneho parlamentu po rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku Československa. Označovali ho ako Revolučné národné zhromaždenie.

Káňová, o ktorej živote sa vie len veľmi málo, v ňom nahradila dcéru prezidenta Alicu Masarykovú a zastupovala Československú sociálnodemokratickú stranu. Po vzniku Komunistickej strany Československa v roku 1921 prešla do tejto strany.

V každom prípade bola Káňová v parlamente, skôr ako sa ženy v Československu dočkali volebného práva. Stalo sa tak pred sto rokmi, 29. februára 1920. V prvých parlamentných voľbách v roku 1920 sa do 300-členného parlamentu dostalo 12 žien.

Rôzne zdroje sa však rozchádzajú už pri tomto čísle a objavujú sa informácie, že poslankýň bolo 10 až 17. Medzi nimi nebola už ani jedna Slovenka. Na porovnanie, v posledných parlamentných voľbách v roku 2016 sa do 150-člennej Národnej rady dostalo 29 žien.

Slovensko má dnes prezidentku, ktorú si zvolilo vlani, pred sto rokmi to však mali ženy v politike oveľa ťažšie. Vtedajší prezident Tomáš Garrigue Masaryk bol síce pokrokový, no slovenskú inteligenciu na Slovensku tvorili najmä muži a ženy pri politických rokovaniach vyháňali za dvere.

Česká učiteľka vo Vrútkach

V roku 1920 sa do parlamentu dostala za sociálnu demokraciu česká učiteľka Anna Sychravová a stala sa tak prvou vo voľbách zvolenou poslankyňou žijúcou na Slovensku.

Patrila medzi učiteľky a učiteľov, ktorí po vzniku Československa prichádzali na Slovensko, aby tu v školách nahradili inteligenciu z Maďarska.

Učila vo Vrútkach a už vtedy sa snažila o zlepšenie sociálnej situácie slovenských detí a žien. Ako učiteľka si napríklad všimla, že alkoholizmus je na Slovensku problémom aj medzi deťmi, a preto sa usilovala o zákaz predaja alkoholu mladistvým. Zaujímala sa aj o deti s duševným alebo fyzickým hendikepom, siroty a chudobné deti. Zriadila útulok pre školákov a poradňu pre chudobné matky.

Československo ako nový štát začínalo v ťažkej situácii po ničivej I. svetovej vojne a sociálna situácii ľudí bola spočiatku veľmi zlá.

V parlamente iniciovala čiastočný zákaz takzvaného námedzného dojčenia. „Bol to jav typický pre chudobné prostredie. Chudobné ženy kojili deti žien z bohatšieho prostredia a často to robili na úkor vlastných detí, ktoré boli podvyživené a neraz zomierali,“ vysvetľuje historička Jana Jablonická Zezulová.


Jozef Theodor Mousson – Vyberanie zemiakov (1924, webumenia.sk)
V parlamente vystúpila s prejavom, v ktorom pre žiakov žiadala odbornú a otvorenú sexuálnu výchovu, či už v rodine alebo v škole. „Preto treba, akonáhle sa dieťa opýta, aby dostalo odpoveď, a to pravdivú a čo najstručnejšiu bez ďalších výkladov, ktoré by mohli vznietiť a rozohniť jeho obraznosť,“ vysvetľovala svoj zámer v parlamente.

Kritizovala rodičov, ktorí deťom nehovoria o partnerských vzťahoch. Sledovala ako na to doplácajú žiaci a žiačky meštianskych škôl, ktoré boli v tom čase tým, čo je v súčasnosti druhý stupeň základnej školy. Podľa jej skúseností už takéto deti sexuálne žili a stávalo sa, že sa nakazili kvapavkou a medzi žiačkami boli prostitútky.

„Všetky tieto témy boli vzhľadom na roky 1920 až 1922, keď boli prednesené, unikátne nielen svojím obsahom, ale aj otvorenosťou, s akou o nich poslankyňa Sychravová hovorila,“ hodnotila jej vystúpenie v diplomovej práci študentka Masarykovej univerzity v Brne.

 Sexuálna výchova aj alkoholizmus detí

Ženy do politiky priniesli najmä sociálne témy. „Išlo o oblasť sociálneho a zdravotného poistenia, ktoré sa v tom období ešte len legislatívne ukotvovalo. Bolo bežné, že ženy, ktoré otehotneli, z práce, hlavne z fabrík prepúšťali a ani nemali nárok na materský príspevok,“ hovorí Jablonická Zezulová.

Pritiahli pozornosť k pôrodníctvu, plánovanému rodičovstvu, dostupným interrupciám. „Mnohé pracujúce ženy neboli chránené tak, ako to poznáme dnes, ľudia nedostávali podporu v nezamestnanosti, čo malo dopad hlavne na životy mladých žien, ktorým sa darilo oveľa horšie zamestnať,“ pokračuje Jablonická Zezulová.

Ženy zvolené v roku 1920 reprezentovali rôzne prúdy spoločnosti – od tých tradicionalistických až po „pokrokárske“. Do parlamentu sa tak za agrárnu stranu dostala aj 45-ročná matka šiestich detí Anna Chlebounová, ktorá na rokovania chodila zásadne v šatke uviazanej pod hrdlom, čím dávala jasne najavo, že je žena z českého vidieka.

V parlamente sedela aj 35-ročná anarchistka a skautka Luise Landová-Štychová študujúca astronómiu a sociológiu. „Ako dievča svojou starostlivosťou zachránila otcovi život, za čo si ako odmenu vyžiadala úplnú slobodu a časť svojho vena na založenie vlastnej existencie. Zaujímavé je, že hoci bola vydatá, kritizovala postavenie ženy v domácnosti a manželstve, tvrdí hovorkyňa Slovenskej národnej knižnice Martina Katarína Mažáriová.

„V roku 1923 ju zbavili poslaneckého kresla. Stala sa funkcionárkou vo Hvezdárskej spoločnosti a svojmu manželovi pomáhala spracovať novú hviezdnu mapu,“ dodáva hovorkyňa knižnice.

Slovenské ženy sa do politiky nehrnuli

Jednou z najvplyvnejších žien bola počas prvej republiky Hana Gregorová, ktorá je označovaná za prvú slovenskú feministku. Tá sa však v politike neangažovala.

Hoci bola aktívna v rôznych kultúrnych aj spoločenských spolkoch a hnevalo ju, ako sú ženy na Slovensku ponižované v manželstve aj v zákonoch, samotná politika ju nalákala.


Hana Gregorová. Foto- Zbierkový fond Štátnej vedeckej knižnice.
V knihe Spomienky opisuje, že ako redaktorku ju prekvapilo, keď ju šéfredaktor denníka Slovenský východ požiadal, aby napísala komentár o politike. Dovtedy totiž písala najmä o kultúre. „Sľúbila som mu všetku prácu konať oddane a usilovne, len som sa priznala, že neviem úvodníky písať. Preto som bola prekvapená, keď odo mňa žiadal politický článok,“ spomínala. Úlohu však splnila a po čase ju povýšili.


Prečítajte si tiež
Hovorili, že je nemravná a emancipácia je proti prírode. Gregorová považovala háčkovanie za mrhanie času
Ani členky ženského spolku Živena sa veľmi netlačili do politiky. Slovenky sa stále stretávali s odsudzovaním a ponižovaním nielen v bežnom živote, ale aj od inteligencie.

Napriek neprajníkom ženské spolky pokračovali vo vzdelávacej, osvetovej aj redaktorskej činnosti. „Lebo ako sa vyjadril časopis Ženský svet, úloha ženských organizácií sa nekončí volebným právom a vstupom žien do politiky, ale naopak začína v tom, aby mnohé ženy vzdelali a pripravili na pôsobenie vo verejnom živote,“ cituje historička.