Advertisement
Guest User

Untitled

a guest
Jan 16th, 2018
71
0
Never
Not a member of Pastebin yet? Sign Up, it unlocks many cool features!
text 4.69 KB | None | 0 0
  1. Pekny pribeh.
  2.  
  3. But: I took this to a whole new level! Sit down, kids, and listen:
  4.  
  5. Ked som nastupil na VSVU, mali sme v 1. rocniku povinne tzv "kurzy" - ako prvak kazdu polovicu semestra absolvujes v nejakom inom ateliery, tzn. 4 kuzy za rok, kazdy v inom odbore - aby si sa otukal a ochutnal aj ine zanre.
  6.  
  7. Ja som si kurzy vyberal podla osoby pedagoga. Tym padom, ako to uz v mojom zivote byva* (citaj *"som pologramotny dement"), zapisal som sa 2x na ten isty kurz - malba. Zmiatlo ma totiz, ze jeden stvrtrok ho viedol jeden profak a druhy stvrtrok iny.
  8.  
  9. Dost na tom, ze temou kurzu bola "postava na pozadi". Hm.
  10.  
  11. Treba otvorene povedat, ze ja veru malovat nijako uzasne neviem. Mal som vtedy nejakych 19 rokov, chodil som na gympel, nie na SUPku a ked som videl, ake bravurne kusky stvaraju so stetcami a platnom spoluziaci, trosku mi zredlo. Snad si neznicim slubnu reputaciu konceptualneho umelca hned v zarodku? Aaaale co - nejak bude.
  12.  
  13. Stvrtsemester plynul a ja som furt nic nerobil. Teda - robil, samozrejme: chodil som sa kupat na Kosariska, chodil som do Funusu, a do Albrechta (!), na koncerty, hral som v kapele alebo vyspaval doma. Len do skoly som neurobil ani prd.
  14.  
  15. Cas neuprosne plynul a odrazu ostavalo do zaverecnej prezentacie len par dni. Sedel som na gauci v obyvacke, mamka bola doma a nieco si citala za stolom. Ciastocky prachu sa lenivo prevalovali v teplom slnecnom svetle. "Toto si videl?" spytala sa mama a ukazala tucny, v ciernej kozi viazany album. "To patrilo dedkovi", dodala, "ako decko som v tom listovala cele hodiny".
  16.  
  17. Dedko bol prakticky lekar. Pracovat zacal na zaciatku 2. svetovej, studoval este za prvej republiky. Ten velky album, ktory mi pripominal nejaku rekvizitu z filmu “Tajemstvi hradu v Karpatech”, bol vtedy istotne vrcholom informacnej revolucie: obsahoval mnozstvo diagnoz najrozmanitejsich ludskych ochoreni, ilustrovanych nielen klasickymi rozkladacimi papierovymi schemami, ale - pokrok nezastavis! - aj velkou sadou sklenenych DIAPOZITIVOV (!) s farebnymi (!!!) fotografiami chorych neborakov.
  18.  
  19. Uzasne. Vytahoval som farebne stvorceky a proti svetlu si ich prezeral: tu opuchnuta noha; tam skrivene prsty; tu zas sivou blanou potiahnute oko. A tucna, chorobne obezna zena. Len tak, naostro. Technicky akt. Vyfotena pekne systematicky: spredu, zboku, aj zozadu.
  20.  
  21. Vtedy sa to stalo. Osvietilo ma.
  22.  
  23. Vedel som uplne presne, co mam spravit a vedel som, ze to bude dobre. Zacal som sa rehotat ako blazon. Mama na mna pozerala so zdvihnutym obocim, az kym som sa konecne nenadychol a nepovedal jej moj napad. Potom sme sa rehotali dvaja.
  24.  
  25. Prisiel den prezentacie. V ateliery malby stali pekne vedla seba zoradene 3 stojany z ocelovych profilov. Na nich boli uhladne nalezato ulozene stihle drevene debnicky, velke asi ako krabica od topanok so stvorcovym profilom. Debnicky aj stojany mi na mieru vyrobili v skolskych dielnach. Zadarmo. Veru, zaciatkom 90-tych rokov bolo mozne vselico.
  26.  
  27. Kazda debnicka mala na uzsej strane dierku, velku asi ako 20 centova minca. Na vrchu debnicky bol pripevneny velky kovovy priemyselny spinac s cervenym tlacidlom. Pri tlacidle bol napis “POZOR! LEN NA VLASTNE RIZIKO!”
  28.  
  29. Vo vnutri kazdej krabice, priblizne v strede jej dlzky, bola vlozena sablona z cierneho kartonu. V jej strede bol vyrezany stvorcovy otvor a v nom vlozeny diapozitiv. Ano, v kazdej debnicke po jednej z trojice chorobne obeznych nahych dam. Nuz a z opacneho konca debnicky bol na jej uzsom konci vlozeny fotograficky blesk. Ten bol namiereny na diapozitiv - a skrze diak na dierku na protilahlej strane. Blesk bol pochopitelne spojeny s velkym cervenym spinacom. Moju rec si uz nepamatam od slova do slova, ale zaznelo v nej plus minus toto:
  30.  
  31. “Predmetom tohoto kurzu je malba a jeho temou je Postava na pozadi. Rozhodol som sa vo svojej tvorbe vyuzit netradicne platno a netradicny nastroj - dnes budem namiesto stetca malovat svetlom a namiesto platna pouzijem ocne pozadie divaka. V kazdej debnicke je zableskove zariadenie, ktore mozete aktivovat stlacenim tlacidla. Po zablesku sa vam na sietnici vykresli obraz - predmet mojej obhajoby. Obraz to bude abstraktny a jeho interpretacia bude do velkej miery zavisiet od toho, co sa odohrava vo vasom podvedomi. Ak sa uprene zadivate na naprotivnu cistu bielu stenu, bude sa vam pred ocami svetelny obraz vznasat, vy ho mozete sledovat a podla chuti analyzovat freudovou metodou.”
  32.  
  33. No a potom som sa uz len pozeral, ako si pani profesori rad zaradom blyskaju do oci, zmuriac odskakuju od debnicky, chvilku uprene zizaju na bielu stenu, pomalicky menia vyraz v tvari a napokon sa mlcky kamsi odoberaju (asi hodnotit nase prace).
  34.  
  35. V ten den som uspesne obhajil svoju povest slubneho konceptualneho umelca. Co nasledovalo potom, je uz iny pribeh.
Advertisement
Add Comment
Please, Sign In to add comment
Advertisement