Denník N
Slovensko
Komentáre
Svet
Blog
Ďalšie a uložené
Moje konto




Klimatická zmena18. júna 2019 23:18
Ako zo Slovenska kazíme klímu: vaše auto vypúšťa tony CO2, vyrúbané Tatry nás mohli zachrániť
Juraj KoníkJURAJ KONÍK
Michaela BarcíkováMICHAELA BARCÍKOVÁ

Odoberajte newletter Najlepšie z vedy
Otakar Horák každú stredu posiela výber piatich najdôležitejších článkov Denníka N o vede. Aktivujte si jedným kliknutím.

Video NASA: Ako atmosférou prúdi CO2

Keď auto prejde 10-tisíc kilometrov, vypustí aj viac ako tonu CO2.
Naše vyrúbané lesy mohli pohltiť viac emisií, ako vypustili všetky autá na Slovensku.
Za celý život za sebou necháme aj 30 ton odpadu.
Viac ako Čína môžu za klimatickú krízu krajiny Európskej únie.
Keď v auguste 1968 prišli do Československa tanky, teplota napoludnie stúpala k 19 °C. Pred polstoročím to boli iné letá, ako ich poznáme dnes. V letných mesiacoch boli najviac dva-tri tropické dni, dnes teplota vystúpi nad 32 °C aj sedem-, desaťkrát. Do konca tohto storočia môže byť takých dní aj viac ako tridsať, predpovedá model The New York Times v simulácii aj pre slovenské mestá a aj najmenšie dediny.

Planétu sme si pokazili, každý jeden z nás.

Ak si myslíte, že Zem ničia v Číne, alebo že najviac za to môžu veľké továrne, máte pravdu len čiastočne. Ukážeme si, že za to môžete aj vy – a výraznou mierou.

Tony splodín z výfukov
Začnime od vášho auta. Ak auto nemáte, aj tak čítajte ďalej, aj na vás príde rad.

Jedno auto na Slovensku za rok vyprodukuje v priemere viac ako tonu emisií oxidu uhličitého.

Viac ako tonu emisií CO2 vypustíte, ak napríklad so Škodou Fabia s najslabším motorom prejdete 11-tisíc kilometrov. S najsilnejším Superbom na to stačí 4260 kilometrov.

Tona emisií oxidu uhličitého na auto, to je priemer, je v tom 2,2 milióna všetkých osobných áut na Slovensku a, samozrejme, aj také, ktoré po celý rok nejazdia.

Prepočítali sme emisie CO2 pre najpredávanejšie autá všetkých tried na Slovensku, okrem škodoviek tam sú aj Kia Ceed, VW Passat, veľké modely BMW a Audi, aj najobľúbenejšie SUV.


Koľko vypúšťa vaše auto splodín, presne zistíte cez kalkulačku uhlíkovej stopy. Ukáže napríklad, že najpredávanejšie slovenské auto Škoda Fabia (najnovší model) vypustí podľa sily motora od 8,9 až do 14,8 kilogramu CO2 na sto kilometrov jazdy. Druhá najpredávanejšia Škoda Octavia od 9,9 do 18,2 kilogramu.

Najviac splodín vypúšťajú SUV a autá vyššej strednej triedy, napríklad Audi A7 s náhonom všetkých štyroch kolies vyrobí na sto kilometrov až 22,5 kilogramu oxidu uhličitého; a ešte o kilogram viac Škoda Superb s najväčším motorom a pohonom 4×4.

Ako je možné, že auto vyprodukuje splodiny s väčšou hmotnosťou, ako je hmotnosť paliva? Zjednodušene: uhlík v benzíne či nafte na seba viaže výrazne väčšie atómy kyslíka (detailnejšie vysvetlenie tu).

Je pravda, že autá na Slovensku tvoria len zlomok všetkých emisií, presnejšie 7,6 percenta v roku 2016. Najviac ovzdušie zamoruje priemysel (až takmer polovica všetkých emisií) a výroba energií (asi šestina).

Osobná doprava je však jedinou oblasťou, kde emisie za posledných desať rokov stúpajú. Kupujeme každý rok viac áut a jazdíme až tak veľa, že aj napriek stále ekologickejším motorom osobné autá na Slovensku vypustia až o milión ton emisií CO2 ročne viac ako pred desiatimi rokmi.

Vyrúbané lesy nás mohli zachrániť
„Stromy a rastliny potrebujú oxid uhličitý na svoj rast. V procese fotosyntézy vysali a uložili takmer tretinu našej produkcie oxidu uhličitého,“ číta známy hlas Davida Attenborougha komentár v dokumentárnom filme britskej BBC Klimatická zmena – fakty.

Vysvetľuje tým, ako veľmi vplýva rúbanie lesov – a nielen amazonských či indonézskych pralesov – na zmenu klímy. Stromy vdychujú náš oxid uhličitý, a keď ich vyrúbete, CO2 sa z nich postupne uvoľní do atmosféry a, čo je ešte horšie, ďalšie emisie už nemá čo zadržať.

Lesy vyrúbané na Slovensku každý rok mohli zachytiť viac emisií, ako u nás do atmosféry uniklo z osobnej dopravy. Organizácia Global Forest Watch vypočítala, že v roku 2018 na Slovensku išlo pri vyrúbaných lesoch o 6,4 milióna ton CO2 – to je dokonca viac, ako Slovensko vlani vyprodukovalo pri výrobe energií, a viac ako tretina emisií z priemyslu.

Na Slovensku zmizlo medzi rokmi 2001 a 2018 spolu až 201-tisíc hektárov lesa, čo je viac ako rozloha Tatier a Nízkych Tatier dohromady, hovorí odhad tejto organizácie, ktorá sleduje lesy celého sveta vďaka satelitným záberom. To je (vrátane kalamít) strata 8,4 percenta lesa. Plocha vyrúbaných lesov nezohľadňuje mladé rastúce stromy do istej výšky, teda ich výsadbu – ide iba o číslo za výrub a zničené lesy.

V Európe sme na 11. mieste medzi krajinami, ktoré si vyrúbali najväčší podiel svojho lesa. Najväčšiu časť lesa si v Európe vyrúbali v Portugalsku a v severských krajinách.

Na Slovensku najviac miznú lesy na Orave, na Kysuciach, v Tatrách a Nízkych Tatrách.


Organizácia Global Forest Watch prvá priniesla odhad emisií spojených s výrubmi až na úroveň slovenských okresov (až na úroveň krajov tu). Za posledných 17 rokov vypočítala emisie spojené s výrubmi na 69 miliónov ton oxidu uhličitého. Na osobu to je vyše 17 ton na obyvateľa, v poslednom meranom roku viac ako tona na obyvateľa.

Slovensko patrí v Európe do prvej tretiny krajín, kde je najväčší problém s emisiami CO2 pre výruby.

Štúdia americkej akadémie vied hovorí, že keby sme na celom svete zastavili výruby, ročne by tieto stromy pohltili viac emisií oxidu uhličitého, ako vypustia všetky autá sveta. Spolu by ročne bolo v atmosfére o 7 miliárd ton CO2 menej, čo je ekvivalent ročných emisií 1,5 miliardy áut (toľko áut ešte na svete nie je).




Aj 30 ton odpadu za jeden život
Skleníkové plyny, to nie je len oxid uhličitý. Druhým najvýraznejším je metán, ktorý doteraz prispel zhruba dvadsiatimi percentami k skleníkovému efektu. Jedným z najväčších zdrojov metánu je popri poľnohospodárstve rozkladajúci sa odpad na skládkach. Skleníkové plyny vypúšťajú aj spaľovne, hoci ide o nateraz najekologickejšiu formu ničenia odpadu.

Jeden obyvateľ Slovenska (vrátane detí) vyprodukoval v roku 2017 ročne v priemere 390 kilogramov odpadu. Keď to prepočítame na strednú dĺžku dožitia u nás, za jeden ľudský život by to bolo v priemere až 30 ton.


S každým rokom množstvo odpadu na Slovensku rastie – za posledných pätnásť rokov až o tretinu.

V Európskej únii patríme ku krajinám, ktoré majú menej odpadu, no najmenej ho vraciame do obehu. Slovensko recykluje menej ako tretinu odpadu. Horšie bolo na tom v roku 2017 už len pár krajín – napríklad Malta, Rumunsko a Grécko.

Napríklad Slovinsko bolo v tom ešte v roku 2000 výrazne za nami, a teraz patrí k recyklačnej špičke sveta spolu s Nemeckom a Rakúskom.


Kto za to môže najviac: Čína, USA aj Európska únia
Teraz k ešte väčším číslam.

Kto sú najväčší vinníci hromadenia oxidu uhličitého na svete a na Slovensku?

Na zemeguli v posledných dvoch desaťročiach jednoznačne dominuje Čína, rok čo rok prekonáva svoj vlastný rekord a momentálne už vypúšťa viac ako 10 miliárd ton CO2 ročne.

Bližší pohľad na modernú históriu sveta však ukazuje, že viniť z klimatickej krízy Čínu nie je presné. Za posledných dvesto rokov najviac ovzdušie zamorili USA (spolu 381 miliárd ton CO2) a spolu dnešné krajiny Európskej únie (dohromady 330 miliárd ton). Čína prispela najmä v posledných tridsiatich rokoch, celkovo za dve storočia vypustila 185 miliárd ton.


Skúsme zasadiť emisie krajín ešte viac do kontextu. Je logické, že veľké krajiny majú výraznejší priemysel, viac ľudí v nich používa autá, a teda celkovo produkujú viac emisií ako menšie štáty. Férovejšie je porovnávať splodiny prepočítané na počet obyvateľov.

Výrazne najviac emisií oxidu uhličitého na obyvateľa vypúšťajú krajiny Perzského zálivu – podľa dát za rok 2014 najviac Katar, až 45 500 ton na osobu, vpredu sú aj Kuvajt a Spojené arabské emiráty.

Z veľkých krajín sveta to sú najmä Spojené štáty (16 500 ton na obyvateľa), Austrália, Kanada, Kazachstan, Turkmenistan a Rusko.

V Európe najviac emisií vzhľadom na svoju veľkosť vypúšťajú Estónsko (14 850 ton na osobu), Holandsko, Nórsko, Česko a Nemecko.

Na Slovensku to bolo 5660 ton na osobu a v rebríčku krajín s najväčším množstvom emisií na obyvateľa sme celosvetovo boli na 65. priečke.


Aj táto mapa ukazuje, že takmer všetky emisie vypúšťajú krajiny severnej pologule.

Potvrdzuje to aj video Americkej vesmírnej agentúry v úvode tohto textu: pohľad na mapu sveta a na to, ako prúdi CO2 v atmosfére. Drží sa najmä na severe.

Slovensko: Oceliarne a aj elektráreň, ktorá spaľuje uhlie
A kto sú najväčší znečisťovatelia na Slovensku?

Už sme si povedali, že najviac emisií oxidu uhličitého u nás pochádza z priemyslu a výroby elektriny. Do veľkého grafu zdrojov emisií sme navrch pridali aj množstvo emisií CO2, ktoré nezachytili vyrúbané stromy. Celkovo emisie CO2 na Slovensku od roku 2008 mierne klesajú. Z veľkých oblastí rastú len emisie v osobnej doprave. A emisie spojené s výrubmi skáču.


Fabrikami, ktoré u nás vypúšťajú najviac skleníkových plynov, sú U. S. Steel, Slovnaft či tepelná elektráreň Nováky, ktorá spaľuje nekvalitné hnedé uhlie zo Slovenska.

Do prvej päťky sa v posledných rokoch dostalo aj Duslo Šaľa z portfólia Andreja Babiša a je tam aj výrobca cementu Holcim premenovaný na CRH.

Pri týchto fabrikách nejde len o čísla vypusteného oxidu uhličitého, je to komplikovanejšie. Majú povolené kvóty na emisie a do nich sa počítajú aj iné látky, len sa prepočítavajú na ekvivalent CO2. Napríklad jeden kilogram vypusteného metánu je v tomto systéme rovnocenný s 25 kilogramami CO2.

U. S. Steel robí priebežne kroky na znižovanie množstva emisií, napríklad opatrenia z roku 2006 výrazne znížili emisie ťažkých kovov.


Tento text ste mohli čítať vďaka vášmu predplatnému Denníka N.
Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte na editori@dennikn.sk.
Vážime si vašu podporu.


Klimatická zmena
Fotka Steffena Olsena z 13. júna 2019. Foto - Danmarks Meteorologiske Institut/Steffen M. Olsen/TASR/AP
Tomáš Vasilko
Fotka psieho záprahu vo vode ukázala, ako vyzerá topenie ľadu v Grónsku
Lietadlá leteckej spoločnosti Scandinavian Airlines. Foto - TASR/AP
Denisa Ballová
Švédi presadajú z lietadiel do vlakov, majú strach z klimatickej zmeny
Teraz najčítanejšie
1.Slovenské banky zatvárajú pobočky tak mohutne ako nikdy predtým
Foto - Fotolia
2.Newsfilter: Fico pripomína smiešneho predsedu SNS, keď vysvetľuje veci, ktoré nedávajú zmysel
Robert Fico pred voľbou kandidátov na ústavných sudcov. Foto N – Vadimír Šimíček
3.Nelogika Ficovho ústavného konfliktu
Juraj Šeliga. Foto N – Tomáš Benedikovič
4.Andrej Kiska: Fico je trápny a nemá charakter, o jeho pití počúvam smutné správy
Foto N - Vladimír Šimíček
5.Plán za miliardu: Na okraji Bratislavy postavia vlakové stanice a dotiahnu k nim električku

6.Ledecký: Netreba ministerstvo pre Rómov, bolo by vylúčené rovnako ako Rómovia
Foto N - Tomáš Benedikovič
7.Egypťan musí odísť zo Slovenska, polícia si „nevšimla“, že tu má maloleté deti
Mohamed a Ľubomíra s deťmi. Foto - archív Ľ. M.
8.Osudová voľba Andreja Danka, Petra Pellegriniho a ďalších
Proruský rebel medzi troskami malajzijského boeingu. Foto – TASR/AP
9.Po siedmich rokoch sa vracia z Nemecka, aby rozbiehal novú neurochirurgiu v Ružinove
Foto N - Tomáš Benedikovič
10.Shooty: Kariérny Šefčovič

Redakcia
Knižný obchod
Inzercia
Financovanie
VOP
Kontakt
info@dennikn.sk
Facebook
Messenger
Twitter
Youtube
Instagram
RSS
Cynická obluda
Techbox
Historyweb
Medzi knihami
Kinečko
Copyright © N Press s.r.o.