Kde je liberálny hlas na ochranu práv žien?

Je legitímnym záujmom rozširovať slobodu jednotlivca – dokonca aj ženy!

14. máj 2018 o 13:41 Pavol Hardoš

(ilustračné foto)(Zdroj: SME - JOZEF JAKUBČO)
Písmo:A-|A+1254

Autor je politológ a pedagóg

Po návrhu fašistov z ĽSNS zakázať potraty zákonom sa našlo až priveľa (rozumej, viac ako nula) katolíckych intelektuálov a politikov ochotných pristúpiť na túto hru. Odhliadnime teraz od strategickej krátkozrakosti a morálnej otupenosti ich ochoty spolupracovať s fašistami. Teraz je totiž nevyhnutné pripomínať naším katolíckym spoluobčanom, že ich katechizmus nie je manuálom na riadenie krajiny.

Lenže to sa nedá robiť tým, že politicky hráme mŕtveho chrobáka.

Niektorí katolíci sú ochotní sa tváriť ako ublížená menšina, keď im to vyhovuje. Zdôraznia, ako tu žije málo skutočných kresťanov, ktorí sa modlia na omši a ejakulujú do pošvy a nikdy nie naopak. Inokedy zase berú sčítanie obyvateľov ako ekvivalent volieb a tvária sa ako ústavná väčšina. Svoje menšinové náboženské vnímanie potom presadzujú na všetkých, či už kresťanov, inovercov alebo aj bezvercov.
Článok pokračuje pod video reklamou
Video reklama
Súčasný stav je kompromisom

Reprodukčné práva sú dlhodobo predmetom ich extrémistického videnia. Opakovane sa pokúšajú posúvať rámec politicky prijateľného návrhmi na absolútny zákaz žien rozhodovať sa o svojom tele. Upierajú možnosť akéhokoľvek politického kompromisu.

Súčasný stav je pri tom kompromisom medzi právom ženy a právom dieťaťa. Je rozpoznaním, že tu existuje morálny konflikt, ktorý nemá jednoznačné riešenie. Je právnym posvätením skutočnosti, že aj ženy sú plnohodnotné ľudské bytosti s autonómiou slobodného rozhodovania sa o vlastnej telesnej integrite. Za existenciu tohto práva žien vďačíme najmä feminizmu – v jeho liberálnych aj socialistických variantoch, ktoré rozpoznali neľudskosť jednostranného výkladu práva na život.

    “

    Z ústavy si už národniari a konzervatívci urobili symbolický švédsky stôl. Prečo neopáčiť rovnakou mincou a neprísť rovno s požiadavkou o zakotvenie reprodukčných práv v ústave?„

Akú má však dnes liberálny a feministický volič alebo volička istotu, že ich záujem nebude prvou obeťou budúcich politických kompromisov? Akú máme istotu, že reprodukčne práva žien ochotne nevymenia za odvodový bonus alebo reformu prokuratúry? Načo nám bude transparentné zdravotníctvo, ktoré upiera ženám ich práva slobodne sa rozhodovať o vlastných telách?
Rovno do ústavy

Chýba tu rozhodný politický hlas, ktorý nielenže jednoznačne odsúdi snahy fašistov a ich katolíckych spojencov, ale jasne signalizuje vlastné hodnotové postoje. S odvahou presadzovať vlastné požiadavky s vehemenciou porovnateľnou s opačným táborom.

Nestačí ticho úfať, že to prehrmí a status quo sa uchová sám. Liberálni, progresívni aj ľavicoví politici a političky, ak svoju nálepku berú aspoň trochu vážne, musia prísť s legislatívnymi protinávrhmi posilňujúcimi práva žien. Nejde pritom len o strategickú obranu vydobytých pozícii. Je legitímnym záujmom rozširovať slobodu jednotlivca – dokonca aj ženy!

Nestačí len opakovať, že právo na potrat je logickým dôsledkom práva slobodne nakladať s vlastným telom, že zákaz potratov je znárodnením materníc. Nestačí opakovať, že za konzervatívnou snahou zakázať potraty nie je nič viac než stará patriarchálna túžba ovládať telá žien, ich konzervatívny strach zo žien určujúcich si vlastný osud.

Z ústavy si už národniari a konzervatívci urobili symbolický švédsky stôl. Stihli si vykolíkovať vodu, pôdu aj manželstvo akoby postať štátu a národa. Ústavní právnici a právničky nech odpustia ďalšiu palimpsestizáciu nášho základného zákona, ale toto je čisto politická otázka. Liberálom tu ústavodarná striedmosť politicky nesvedčí.

Prečo neopáčiť rovnakou mincou a neprísť rovno s požiadavkou o zakotvenie reprodukčných práv v ústave? A prečo nepokračovať a nenavrhovať aj zákony navrhujúce preplácanie potratov zo zdravotného poistenia alebo ochranu žien pred obťažujúcimi protestujúcimi pri klinikách?

Byť liberálom neznamená v tichosti strpieť konzervatívne excesy, hľadať neustále pochopenie a chlácholiť ich. Politika je súbojom myšlienok a ich asertívnym presadzovaním. Lenže kontumáciou ešte naozaj nikto nevyhral.

Tento text ste mohli čítať vďaka tomu, že platíte za obsah. Vážime si to.