Advertisement
Guest User

Untitled

a guest
Jun 12th, 2012
944
0
Never
Not a member of Pastebin yet? Sign Up, it unlocks many cool features!
text 25.06 KB | None | 0 0
  1. Clenovci
  2.  
  3. 1. clankovani je nestejnocene, heteronomni.
  4.  
  5. 2. clanky se sjednocuji do celku
  6.  
  7. (a) Hlava - Caput
  8.  
  9. (b) Hrud - Thorax
  10.  
  11. (c) Zadecek - Abdomen
  12.  
  13. 3. clankovane jsou jeste koncetiny - nozicky, tykadylka...
  14.  
  15. 4. koncetiny jsou spojene kloubne, mezi koncetiny patri take casti ustniho ustroji
  16.  
  17. 5. Pevna vnejsi kostra - kutikula - jejiz nejdulezitejsi soucasti je Chitin
  18.  
  19. 6. svlekani kostry je hormonalne rizeno, prazdne pouzdro, ktere zustane se jmenuje - Exuvie - zivocich ji casto sezere
  20.  
  21. 7. povrch neni jednolity, je tvoren pevnymi destickami - Sklerity - jsou vetsinou 4
  22.  
  23. 8. svalstvo se ke kostre upina zevnitr
  24.  
  25. 9. Dychaci soustava
  26.  
  27. (a) cely povrch tela
  28.  
  29. (b) mnozi vodni - zabrami
  30.  
  31. (c) plicni vaky
  32.  
  33. (d) pomoci vzdusnic
  34.  
  35. 10. Velky rozvoj nervove soustavy
  36.  
  37. (a) instinkty
  38.  
  39. (b) smyslova soustava hodne vyvynuta
  40.  
  41. 11. Podkmeny:
  42.  
  43. (a) Trojlalocnatci - Trilobit
  44.  
  45. (b) Klepitkatci - Pavouci, Roztoci
  46.  
  47. (c) Zabernati - Korysi
  48.  
  49. (d) Vzdusnicovci - Hmyz
  50.  
  51. 12. Trojlalocnatci:
  52.  
  53. (a) lze rozdelit na tri casti jak podelne tak kolme -> trilobiti
  54.  
  55. (b) dlouha tykadla - 1 par
  56.  
  57. (c) vyvinute oci
  58.  
  59. (d) nekolik koncetin na bocich tela - zabry
  60.  
  61. (e) zili v melkych mori prvohor
  62.  
  63. (f) obevoval je Joachim Barrande - Barrandien (mezi Prahou a Plzni)
  64.  
  65. 13. Klepitkatci
  66.  
  67. (a) odborne: Chelicerata
  68.  
  69. i. prvni par koncetin jsou klepitka - chelicery
  70.  
  71. (b) telo je slozeno z hlavohrudi a ze zadecku
  72.  
  73. (c) Tridy:
  74.  
  75. i. Hrotnatci
  76.  
  77. A. chranene druhy
  78.  
  79. B. zastupci:
  80.  
  81. # Ostrorep - telo kryto krunyrem, pomoci nehoz muze na dne vyhrabavat potravu, larva podobna Trilobitum
  82.  
  83. # Kyonozci - obdobi Siluru, jeden par koncetin rozsiren, delka 2m
  84.  
  85. ii. Pavoukovci
  86.  
  87. A. Latinsky: Arachnida
  88.  
  89. B. Rady:
  90.  
  91. # Pavouci
  92.  
  93. # Krizak obecny - bily kriz na zadecku, velikost je zhruba 1,5 cm, samicka je vetsi nez samecek, spermie predavaji pomoci makadel
  94.  
  95. # na hlavohrudi najdem prvni par koncetin - chelicery = slouzi k zabijeni koristi, na konci je vyusteni jedovych zlaz
  96.  
  97. # korist si ziskava aktivne/pasivne, pak vstrikne jed do tela omotaneho pavucinou, ktery rozpusti korist a nasledne ji pavouk vysaje
  98.  
  99. # 2. par koncetin jsou Pedipalpy - makadla - hmatova funkce (vypadaji jako kracive nohy)
  100.  
  101. # 4. pary kracivych nohou
  102.  
  103. # 6. casti - kycel, prikycli, stehno, koleno, holen, chodidlo, dva drapky opatrene reminkem
  104.  
  105. # k hlavohrudi je zadecek pripevnen stopkou, zestopu je pohlavni otvor, blizko otvoru jsou dva pruduchy do plicnch vaku, dychaji i vzdusnicemi
  106.  
  107. # na konci zadecku dva pary snovacich bradavek
  108.  
  109. # velice pevne a pruzne vlakno, kvalitnejsi nez cokoliv co udelal clovek
  110.  
  111. # TS ma funkci vysavat
  112.  
  113. # mimotelni traveni
  114.  
  115. # vylucovaci soustava - malpighicke trubice - vyusteni na konci travici soustavy
  116.  
  117. # CS
  118.  
  119. # maji v zadecku trubicovite srdce, ktere je v hrbetni casti
  120.  
  121. # cevni soustava je otevrena
  122.  
  123. # NS
  124.  
  125. # uzlinova, provazcovita, dve velke uzliny - jedna na brisni strane hlavohrudi, druha mozkova
  126.  
  127. # Pohlavni Soustava
  128.  
  129. # Gonochoriste
  130.  
  131. # vyvin je primy
  132.  
  133. # Smyslove organy
  134.  
  135. # maji 8 ocek = vyvynuty zrak, hmat
  136.  
  137. # mechanoreceptory - po celem tele
  138.  
  139. # Zastupci:
  140.  
  141. # Tresavka - v nebezbeci rychle trepe siti - straci se pred ocima
  142.  
  143. # Celistnatka rakostni - pavouk, ktery je char. na rakosi
  144.  
  145. # Krizakovci
  146.  
  147. # Krizak skvostny
  148.  
  149. # Krizak pruhovany
  150.  
  151. # Pokoutnik domaci
  152.  
  153. # Slidaci
  154.  
  155. # Slidak tatarsky - kdysi nejvetsi
  156.  
  157. # korist nahaneji - Let the hunt begin!
  158.  
  159. # na zadecku maji vajicka v kokonu
  160.  
  161. # Vodouch stribrity
  162.  
  163. # jediny nas vodni
  164.  
  165. # vytvari si pod vodou zvon v kterem preziva - nosi do neho na zadecku vzduch
  166.  
  167. # Beznik kopretinovy (By Lukas: Kamper kvetni)
  168.  
  169. # jsou schopni vytvaret pavucinky jako letajici zarizen - Davinci PWNED!
  170.  
  171. # Skakavka obecna (Jump all around the world!)
  172.  
  173. # Sklipkan hunaty
  174.  
  175. # v Jizni Americe
  176.  
  177. # az 10cm
  178.  
  179. # +- 20 let
  180.  
  181. # lovi silou - (Hulk angry!)
  182.  
  183. # Snovacka jedovata - Cerna vdova
  184.  
  185. # relativne maly pavouk
  186.  
  187. # na svoji velikost velmi smrtelny jed
  188.  
  189. # Stiri
  190.  
  191. # lidove skorpioni
  192.  
  193. # Stir kylnaty
  194.  
  195. # 3-4cm
  196.  
  197. # zadecek protazeny v jedovy hrot
  198.  
  199. # 4 pary plicnich vaku
  200.  
  201. # samice rodi ziva mladata, vajicko se rodi pruchodem vejcovody
  202.  
  203. # Stir stremodorsky
  204.  
  205. # 7 cm
  206.  
  207. # Velestir obrovsky
  208.  
  209. # Stirci
  210.  
  211. # Stirek obecny
  212.  
  213. # nemaji protazeny zadecek s jedovym hrotem
  214.  
  215. # vyusteni jedovych zlaz je na makadlech
  216.  
  217. # pomoci makadel se muzou prichitit na vetsiho jedince a nechat se prenest
  218.  
  219. # Sekaci
  220.  
  221. # velmi dlouhe koncetiny
  222.  
  223. # vakovite telo
  224.  
  225. # “hajzl pavouk”
  226.  
  227. # Sekaci rohati
  228.  
  229. # Sekaci obecni
  230.  
  231. # netkaji site
  232.  
  233. # dychaji vzdusnicemi
  234.  
  235. # zivi se drave
  236.  
  237. # sameckove maji ftaka
  238.  
  239. # Sulifugy
  240.  
  241. # Sulifuga egejska
  242.  
  243. # posledni dva hrudni clanky jsou volne a oddelene od ostatnich hlavohrudi
  244.  
  245. # Roztoci
  246.  
  247. # Kliste obecne
  248.  
  249. # Ektoparazite
  250.  
  251. # Samicky jsou vetsi
  252.  
  253. # povrchova kutikula je zrasena na povrchu
  254.  
  255. # hypostory - pomoci toho saji krev, rypacek vepredu
  256.  
  257. # hyposton je opatren hacky - upevneni k hostitely
  258.  
  259. # Roztocik vceli
  260.  
  261. # parazit na vcelach, parazituje ve vzdusnicich
  262.  
  263. # vysavaji hemolimfu
  264.  
  265. # Sametka podzimni
  266.  
  267. # Lukovka kuri
  268.  
  269. # napada behaky slepic, zpusobuje nemoc “Vapenka”
  270.  
  271. 14. Zabernati
  272.  
  273. (a) Korysi
  274.  
  275. i. prevazne vodni zivocichove
  276.  
  277. ii. dychaji zabrami, i celym povrchem tela
  278.  
  279. iii. nachazime hlavohrud a zadecek
  280.  
  281. iv. koncetiny i na zadecku
  282.  
  283. v. na hlavohrudi napadne prodlouzene koncetiny - tykadla
  284.  
  285. vi. dalsi koncetiny tvori ustni ustroji
  286.  
  287. A. 2.pary MAXILY - celisti
  288.  
  289. B. 1.par MANDIBULY kusadla
  290.  
  291. vii. svlekaji povrch tela
  292.  
  293. viii. podtrida - Lupenonozci
  294.  
  295. A. na lupinkovitych nozkach zabry
  296.  
  297. B. trida: perloocky - hrotnatka (daphnia)
  298.  
  299. # jedno oko slozene a jedno naubliove - zbytek po oku larvy
  300.  
  301. # zastupce: hrotnatka obecna - dafnie
  302.  
  303. # na tele muzeme rozeznat dva pary tykadel
  304.  
  305. # jeden par je kratky - Antenuly
  306.  
  307. # ma chemoreceptory
  308.  
  309. # jeden par je dlouhy - Anteny
  310.  
  311. # pohybova funkce
  312.  
  313. # 5. paru nozek se neustale pohybuje
  314.  
  315. # nervova soustava zebrickovita - gangliova
  316.  
  317. # vakovite srdce
  318.  
  319. # bez cev
  320.  
  321. # vyvojovy cyklus perloocek je podobny jako u virniku
  322.  
  323. # zimni vajicka ktere jsou v komurce - efipium - v ni prezivaji nepriznive obdobi
  324.  
  325. C. listonozky
  326.  
  327. # az 10cm dlouzi
  328.  
  329. # jsou v periodickych voda - nejsou na danem miste po cely rok
  330.  
  331. # telo je kryto karapaxem -> schranka zhora, vzadu vycniva zadecek
  332.  
  333. # na hlavohrudi nejsou moc napadne anteny a antonuly, spod karapaxu vycnivaji bicikovite vycnelky 1. paru nozek hrudnich
  334.  
  335. # funkce chemoreceptoru
  336.  
  337. # zivi se drave
  338.  
  339. ix. Zabronozky
  340.  
  341. A. jsou zivocichove, kteri jsou makroskopicti
  342.  
  343. B. nejcasteji v lete
  344.  
  345. x. Klanonozci
  346.  
  347. A. rozeklane nozky, dychaji celym povrchem tela
  348.  
  349. B. na hlavohrudi je naugliove oko
  350.  
  351. C. maji chemoreceptory
  352.  
  353. D. neprimy vyvoj
  354.  
  355. E. chlopek obecny
  356.  
  357. xi. Kaprivci
  358.  
  359. A. pomoci prisavek se prisaji k povrchu ryb, kusadla se zmeni v bodec a timto bodcem zrani hostitele
  360.  
  361. xii. Svijonozci
  362.  
  363. A. Vilejs stvolnaty
  364.  
  365. B. maji otvor kterym vysouvaji koncetiny
  366.  
  367. xiii. Rakovci
  368.  
  369. A. Rak ricni
  370.  
  371. # potrebuji cistou vodu a ryby
  372.  
  373. B. krunyr: Karapax - tvoren chitinem a CaCO3
  374.  
  375. # ten v dospelosti odpada a rak ho pak sezere aby udelal novy, trva asi 7 dni, kolem zaludku ma zasobarny uhlicitanu vapenateho - Rakuvky
  376.  
  377. C. skryvaji se ve skalach, nejcasteji v dobe kdy svlekaji svoji kostru
  378.  
  379. D. nocni zivocichove, v noci slidi po potrave, cisti vodu...
  380.  
  381. E. Ekdyson - svlekaci hormon - hodilo by se na zenske
  382.  
  383. F. Pri vareni zustavaji jen cervene pigmenty
  384.  
  385. G. Antenuly - kratka tykadla, na nich se nachazi staticky organ
  386.  
  387. H. II. par tykadel - Anteny, na bazi techto tykadel je vyusteni vylucovaicho ustroji
  388.  
  389. I. oci maji na stopkach
  390.  
  391. J. jeden par kusadel a dva pary celisti
  392.  
  393. K. za celistmi jsou tri pary nozek
  394.  
  395. L. 5. paru kracivych nohou, prvni par nese velka klepeta
  396.  
  397. # ostatni pary mala klepeta
  398.  
  399. M. Zadecek ma 7.clanku, posledni je tvoren tzv. Telsonem - ocasni ploutvicka, pomoci ocasni ploutvicky se muze rak rychle pohybovat pri nebezbeci
  400.  
  401. N. Na zadecku je 6 paru koncetin, ktere maji vyznam pro kopulaci u samecku a u samicek pridrzuji vajicka
  402.  
  403. O. v zadecku je hodne svaloviny.
  404.  
  405. P. dychaci soustava - zabrami, zabry jsou po stranach hrudi, proud vody prihani tri pary priustnich nozek.
  406.  
  407. Q. CS je otevrena, maji vakovite srdce, krev je bud bezbarva nebo namodrala
  408.  
  409. R. NS je gangliova zebrickoviteho typu
  410.  
  411. S. Smyslove organy:
  412.  
  413. # oci, statocisty, hmat, chemoreceptory
  414.  
  415. T. Pohlavni soustava
  416.  
  417. # sameckove kopuluji v spermatoforech, koncem zari predavaji samecci spermie samickam - prilepuji je na zadecek, po nekolika dnech samice rozpusti obal na vajickach a spermie oplodni vajicka
  418.  
  419. # Vyvoj pokracuje do jara a na jare jsou novy racci! :-)
  420.  
  421. # muzou se dozit az 20 let
  422.  
  423. # bez larvy
  424.  
  425. U. kdyz ztraci koncetiny tak znovu dorostou
  426.  
  427. V. v nebezbeci jsou schopni odlomit koncetinu - ta doroste
  428.  
  429. W. nasi:
  430.  
  431. # Rak kamenac (potocni)
  432.  
  433. # v horskych potocich
  434.  
  435. # Rak baheni
  436.  
  437. # dovezen z Polska
  438.  
  439. # v rybnicich
  440.  
  441. # Rak signal
  442.  
  443. # z Amer. kontinentu, k nam ale ze Svedska
  444.  
  445. # Rak pruhovany
  446.  
  447. # z Amer.kontinentu, k nam ale z Nemecka
  448.  
  449. X. morsti
  450.  
  451. # Humr evropsky
  452.  
  453. # az 60cm, 10 kg
  454.  
  455. # Langusta obecna
  456.  
  457. # nema velka klepeta na prvnim paru koncetin
  458.  
  459. # 50cm, tykadla delsi nez cele telo
  460.  
  461. # Garnati a krevety
  462.  
  463. # plavou pomoci zadeckovych koncetin
  464.  
  465. # velmi casto potrava velkych savcu (korysum se pak rika kryl)
  466.  
  467. # Poustevnicek
  468.  
  469. # zadecek je malo vystuzen a proto vyhledavaji ulity na morskem dne, kde by se schovali, kdyz porostou tak ulitu opusti a vyhledaji si novou
  470.  
  471. # dochazi k symbioze se sasankou plastovou
  472.  
  473. Y. Krabi
  474.  
  475. # neprimy vyvoj
  476.  
  477. # larva je zoea
  478.  
  479. # zadecek pod hlavohrudi
  480.  
  481. # Krab obecny
  482.  
  483. # u more jsou bezni
  484.  
  485. # Krab ricni
  486.  
  487. # omylem z Ciny
  488.  
  489. # Velekrab Japonsky
  490.  
  491. # v Japonskem mori, rybari japonsti ho velmi casto ulovi do siti, ma rozpeti koncetin nekolik metru. (az 3m)
  492.  
  493. Z. Vse nad touhle vetou bylo desetinohe
  494.  
  495. ?. Stejnonozci:
  496.  
  497. # Beruska vodni
  498.  
  499. # kolem 1 cm
  500.  
  501. # Stinka obecna (zedni)
  502.  
  503. # vyskytuje se tam kde zije clovek, napr. sklep
  504.  
  505. # Svinka obecna
  506.  
  507. # dokaze se svinout do kulicky
  508.  
  509. ?. Ruznonozci
  510.  
  511. # Blesivec studnicni
  512.  
  513. # na mistech kde je naprosta tma
  514.  
  515. # zrak je zakrnely
  516.  
  517. # muze slouzit jako bioindikator
  518.  
  519. # Blesivec obecny
  520.  
  521. # taky ukazuji na vysokou kvalitu vody
  522.  
  523. # jsou v rekach a slouzi jako potrava pstruhu
  524.  
  525. (b) Podkmen: Vzdusnicovci(Tracheata)
  526.  
  527. i. dychaji vzdusnicemi - Tracheje, chitinove vyztuzeni, roznasi kyslik (nahrazuji CS)
  528.  
  529. ii. Jeden par tykadel
  530.  
  531. iii. Malpighicke T. - vytvareji/ziskavaji latky a vylucuji je z tela
  532.  
  533. iv. Tridy:
  534.  
  535. A. Mnohonozky
  536.  
  537. # Maji dva clanky srostle
  538.  
  539. # dva pary nozicek a dva pary stigmat ( pruduchy)
  540.  
  541. # na prurezu jsou casto tela kruhovita
  542.  
  543. # zivi se organ. zbytky
  544.  
  545. # mohou zit i v zemi
  546.  
  547. # Ustni ustroji: tvoreno kusadly
  548.  
  549. # jeden par celisti splinul v destickovity utvar
  550.  
  551. # zastupci:
  552.  
  553. # Mnohonozka zemni
  554.  
  555. # Plochule krehka
  556.  
  557. # Svinule
  558.  
  559. B. Stonozky
  560.  
  561. # Jeden par stigmat
  562.  
  563. # Prurez tela je plochy
  564.  
  565. # 1. par nozek na trupu jsou kusadlove nozky, na konci je vyusteni jedove zlazy
  566.  
  567. # Kusadla a dva pary celisti
  568.  
  569. # Zastupci:
  570.  
  571. # stonozka skvorova
  572.  
  573. # zemivka
  574.  
  575. # strasnik dalmatsky
  576.  
  577. # stonoha jedovata
  578.  
  579. # 12cm
  580.  
  581. # jizni Evropa
  582.  
  583. # kousnuti = nic prijemne
  584.  
  585. C. Chvostoskoci
  586.  
  587. # Larvenka Obrovska:
  588.  
  589. # 9mm
  590.  
  591. # na 3 a 4 clanku maji skakaci aparat, ze dvou casti
  592.  
  593. # Poskok promenlivy
  594.  
  595. D. Hmyz
  596.  
  597. # Vyvoj u hmyzu:
  598.  
  599. # 1. promena nedokonala - hemimetabolie [“metabolie” = premena;”hemi” = napul]:
  600.  
  601. # vajicko->larva->dospelec (imago)
  602.  
  603. # 2. promena dokonala - holometabolie[“holo”=uplny]:
  604.  
  605. # vajicko->larva->kukla->dospelec(imago)
  606.  
  607. # jednotliva stadia larvy se nazivaji: instar
  608.  
  609. # hormony ridici vyvyn:
  610.  
  611. # ekdyzon
  612.  
  613. # juvenilni hormon -> zajistuje svlekani larvy a zabranuje dospeni larvy
  614.  
  615. # typy larev:
  616.  
  617. # GEADA - zije na sousi, larvarni stadia se hodne podobaji dospelci
  618.  
  619. # u supinuzek, rybenek
  620.  
  621. # NAJADA - vodni larvy, ikdyz dospelci ziji na sousi, nepodobaji se dospelcum
  622.  
  623. # napr. vazka
  624.  
  625. # NYMFA - sous/voda
  626.  
  627. # podobaji se dospelci
  628.  
  629. # larvy v uzsim smyslu
  630.  
  631. # nepodobaji se dospelci, kukli se
  632.  
  633. # hmyz s promenou nedokonalou
  634.  
  635. # Jepice
  636.  
  637. # na zadecku 2-3 stety (prostredni je pastet)
  638.  
  639. # larvy ziji nekolik let
  640.  
  641. # nektere druhy ziji jenom v cistych vodach
  642.  
  643. # dospelci maji zakrnele ustni ustroji
  644.  
  645. # Vazky
  646.  
  647. # 70 druhu vazek
  648.  
  649. # larvy ziji ve vode (najady)
  650.  
  651. # larvy jsou drave - dolni pysk je premenen v tzv. masku
  652.  
  653. # pozre i male rybicky
  654.  
  655. # dospelci jsou taky dravi, velke oci, kterymi vidi do vsech stran
  656.  
  657. # dychaji strevem
  658.  
  659. # dve skupiny:
  660.  
  661. # Motylice:
  662.  
  663. # Motylice leskla
  664.  
  665. # Motylice obecna
  666.  
  667. # Sidla:
  668.  
  669. # Sidelko paskovane
  670.  
  671. # Sidlatka
  672.  
  673. # Posvatky
  674.  
  675. # larvy ve vode (pouze v cistych, takze u jury doma ne!)
  676.  
  677. # Posvatka rybarice (fisherwoman!)
  678.  
  679. # Svabi
  680.  
  681. # napr. v pekarnach (zivi se organ. zbytky)
  682.  
  683. # samice kladou vajicka v pouzdrech (skolnich) - ooteky
  684.  
  685. # organismy v blizkosti cloveka: synantropni druhy
  686.  
  687. # od prvohor
  688.  
  689. # sacred shield 24/7
  690.  
  691. # zastupci:
  692.  
  693. # Svab obecny
  694.  
  695. # Svab americky
  696.  
  697. # Rus domaci (pozor, vychlasta vsechnu vodku!)
  698.  
  699. # Rusec (nesynantropni)
  700.  
  701. # Strasilky
  702.  
  703. # nejsou zastupci zijici u nas, tropicke a subtropicke druhy
  704.  
  705. # casto chovany v insektariich (chova se v nich hmyz)
  706.  
  707. # velmi casto se podobaji vetvickam i zbarvenim
  708.  
  709. # Termiti (vsekazi)
  710.  
  711. # teple klimaticke podminky
  712.  
  713. # nemaji kuklu
  714.  
  715. # ziji socialne
  716.  
  717. # kasty:
  718.  
  719. # okridleni pohlavni jedinci
  720.  
  721. # staraji se o rozvoj
  722.  
  723. # nahradni pohlavni jedinci
  724.  
  725. # vojaci
  726.  
  727. # velka kusadla
  728.  
  729. # delnici
  730.  
  731. # staraji se o mladata
  732.  
  733. # brvitky napomahaji rozkladu celuozy
  734.  
  735. # termitiste pomohou dosahovat vysky az nekolika metru
  736.  
  737. # pouzivaji na vystavbu drevo, zeminu, vykaly, sliny
  738.  
  739. # zastupci:
  740.  
  741. # vsekaz jihoevropsky
  742.  
  743. # Kudlanky
  744.  
  745. # u nas jediny druh: Kudlanka nabozna
  746.  
  747. # samicka je vetsi nez samecek, pri kopulaci je samecek velmi casto samickou sezran
  748.  
  749. # u nas na jizni morave, ke konci leta
  750.  
  751. # Skvori
  752.  
  753. # u nas 6-7 druhu
  754.  
  755. # na zadecku maji klesticky (stety) k otevirani kridel
  756.  
  757. # maji slozena kridla
  758.  
  759. # rad: rovnokridly
  760.  
  761. # kobylky
  762.  
  763. # u nas asi 40 druhu
  764.  
  765. # velmi dlouha kladelka
  766.  
  767. # masozrava
  768.  
  769. # stridulace
  770.  
  771. # trou o sebe krytky
  772.  
  773. # Kobylka zelena
  774.  
  775. # kobylka saga
  776.  
  777. # nejsou znami samecci
  778.  
  779. # Cvrcek domaci
  780.  
  781. # Cvrcek polni
  782.  
  783. # vzacny zastupce
  784.  
  785. # Krtonozka obecna
  786.  
  787. # rozsirene predni koncetiny
  788.  
  789. # Sarance (zensky rod)
  790.  
  791. # kratka tykadla
  792.  
  793. # kladelko, ktere prakticky nejde poznat
  794.  
  795. # bilozrave
  796.  
  797. # trou stehna o zilky krytek
  798.  
  799. # prvni clanek zadecku - sluchovy aparat
  800.  
  801. # Sarance stehovava
  802.  
  803. # rad: pisivky
  804.  
  805. # u nas asi 100 druhu
  806.  
  807. # bezne v domacnostech, skladistich, protoze se jimi zivi stirci
  808.  
  809. # nekolik mm (2-3)
  810.  
  811. # dlouha tykadla
  812.  
  813. # mnohe jsou bezkridle
  814.  
  815. # rad: vsenky
  816.  
  817. # parazite, druhotne bezkridli
  818.  
  819. # ziji v peri a v srsti
  820.  
  821. # zivi se srsti,perim,derivaty pokozky, malo saji telni tekutiny
  822.  
  823. # 300 druhu
  824.  
  825. # kousaci ustni ustroji
  826.  
  827. # hlava je sirsi nez hrud
  828.  
  829. # Psenka psi
  830.  
  831. # Perovka
  832.  
  833. # Luptous
  834.  
  835. # svedeni pokozky, nekvalitni srst/pokozka
  836.  
  837. # rad: vsi
  838.  
  839. # u nas kolem 24
  840.  
  841. # ektoparazite
  842.  
  843. # bodave saci ustni ustroji - saji krev
  844.  
  845. # kladou vajicka velmi blizko korenum vlasu
  846.  
  847. # vajicka: hnidy
  848.  
  849. # Ves detska
  850.  
  851. # nejbeznejsi
  852.  
  853. # Ves satni
  854.  
  855. # u bezdomovcu
  856.  
  857. # prenasi onemocneni: skvrnity tifus
  858.  
  859. # Ves munka
  860.  
  861. # na mistech tela, ktera nejsou tak huste zarostla
  862.  
  863. # Ves praseci
  864.  
  865. # na prasetech, 4-5mm
  866.  
  867. # bezkridli parazite
  868.  
  869. # mimo telo hostitele vydrzi jenom nekolik hodiny (48)
  870.  
  871. # rad: trasnokridli
  872.  
  873. # 300 druhu
  874.  
  875. # 1-3mm
  876.  
  877. # bodave saci ustroji - stavy rostlin
  878.  
  879. # jdou vyklepat z pampelisek v lete!
  880.  
  881. # larvicky jsou nacervenale
  882.  
  883. # rad: plostice
  884.  
  885. # ploche telo - dorzoventralne splosteli - (hrbetobrisne splosteli)
  886.  
  887. # bodave saci ustni ustroji
  888.  
  889. # vysavaji rostline stavy
  890.  
  891. # mnozi jsou dravi
  892.  
  893. # jeden zastupce je vseobecne znam: stenice
  894.  
  895. # u nas asi 860 druhu
  896.  
  897. # rozmacknute hrozne smrdi
  898.  
  899. # rod: knezice
  900.  
  901. # napr. knezice pruhovana, zelena
  902.  
  903. # roubenka smrduta
  904.  
  905. # rumenice pospolna
  906.  
  907. # zakernice cervena
  908.  
  909. # stenice domaci
  910.  
  911. # vyjimka, saje krev
  912.  
  913. # sani trva 3-15 minut a saje jednou tydne
  914.  
  915. # klopuska
  916.  
  917. # znakoplavka obecna
  918.  
  919. # jehlanka valcovita
  920.  
  921. # byva na vodni hladine
  922.  
  923. # vodomerka
  924.  
  925. # beha po vodni hladine
  926.  
  927. # bruslarka
  928.  
  929. # prvnim parem chytaji koristi
  930.  
  931. # splestule blativa
  932.  
  933. # maji prodlouzenou rourku (dychaci)
  934.  
  935. # rad: stejnokridli
  936.  
  937. # u nas 1700 druhu, je pro ne charakteristicke, ze saji rostline stavy
  938.  
  939. # skupiny:
  940.  
  941. # Krisy
  942.  
  943. # Cikada Vinicna
  944.  
  945. # na zadecku zvukovy organ
  946.  
  947. # larvy vysavaji stavu i z korenu
  948.  
  949. # Penodejka cervena, olsova
  950.  
  951. # Pidikrisci
  952.  
  953. # Molice
  954.  
  955. # slunecko sedmitecne
  956.  
  957. # zlatoocko
  958.  
  959. # mysicka revokaz
  960.  
  961. # napada koreny vinne revy
  962.  
  963. # puklice
  964.  
  965. v. Hmyz s promenou dokonalou
  966.  
  967. A. strechatky
  968.  
  969. # husta zilnatina, kridla skladaji do strechy
  970.  
  971. B. dlouhosiiky
  972.  
  973. C. sitokridli
  974.  
  975. # zilnata kridla (proto vypadaji jako sit)
  976.  
  977. # Mrafkoleft
  978.  
  979. # delaji dirky v pisku a hazeji po utikajici koristi kaminky (pisek)
  980.  
  981. # larva je velmi drava
  982.  
  983. # larva se jmenuje: Krtinek
  984.  
  985. # neni to bezny zivocich
  986.  
  987. # zlatoocka
  988.  
  989. # nazenelana, velke oci
  990.  
  991. # velmi drave
  992.  
  993. # ploskoroch zluty
  994.  
  995. D. Srpice
  996.  
  997. # u nas 8 druhu
  998.  
  999. # srpice obecna
  1000.  
  1001. # samecek ma na zadecku privesek, pomoci nehoz predavaji semena
  1002.  
  1003. # maji prodlouzenou hlavu
  1004.  
  1005. # Sneznice
  1006.  
  1007. # muzeme se s nima sekat v dobe kdy jeste je snih
  1008.  
  1009. E. Chrostnici
  1010.  
  1011. # 230 druhu
  1012.  
  1013. # larvy si staveji schranky z ruznych veci
  1014.  
  1015. # vklidu maji kridla strechovite slozena a velmi dlouha tykadla
  1016.  
  1017. # velmi caste
  1018.  
  1019. F. Blanokridli
  1020.  
  1021. # u nas asi 10k druhu
  1022.  
  1023. # dva pary blanitych kridel
  1024.  
  1025. # na zadecku maji mnozi kladelko, ktere muze byt premeneno v zihadlo
  1026.  
  1027. # skupiny:
  1028.  
  1029. # Siropasi
  1030.  
  1031. # pilovite kladelko
  1032.  
  1033. # larvy jsou bilozrave - housenice
  1034.  
  1035. # s hrudi je zadecek spojen siroce
  1036.  
  1037. # Pilatka
  1038.  
  1039. # Hrebenule
  1040.  
  1041. # podobne pilatkam
  1042.  
  1043. # casti skudci jehlicnanu
  1044.  
  1045. # Piloridka
  1046.  
  1047. # kladelkem ukladaji do dreva, je proto vlemi pevne => larvy se vyvyjeji ve dreve
  1048.  
  1049. # Stihlopasi
  1050.  
  1051. # zadecek je napojen na hrud stopkou, ta je ale mezi dvema castmi zadecku
  1052.  
  1053. # sanecci maji kladelko nebo zihadlo
  1054.  
  1055. # Lumek
  1056.  
  1057. # Dobri plavci
  1058.  
  1059. # velmi dlouha kladelka
  1060.  
  1061. # samice kladou vajicka do larev piloritky, neni parazit, parazit hostitele nezabiji
  1062.  
  1063. # Zlabatky
  1064.  
  1065. # vajicka schovavaji do “halek”
  1066.  
  1067. # zlabatka listova
  1068.  
  1069. # zlabatka ruzova
  1070.  
  1071. # Zahalky, vypada jako velky srsen
  1072.  
  1073. # Stihlopase
  1074.  
  1075. # Kudrulka Evropska
  1076.  
  1077. # maji zihadlo, bodaji, bez kridel
  1078.  
  1079. # Mravenci
  1080.  
  1081. # tvori kasty
  1082.  
  1083. # ziji spolecensky
  1084.  
  1085. # v skupine jedna nebo vice kraloven, delnice, vojaci (velkohlave delnice)
  1086.  
  1087. # sameckove okridleni
  1088.  
  1089. # klast vajicka muze i delnice
  1090.  
  1091. # z neoplozenych pouze sameckove
  1092.  
  1093. # pohlavnost je rizena ferononem matky
  1094.  
  1095. # pomoci tykadel cichaji a hmataji
  1096.  
  1097. # maji i zihadlo, ale ne vsichni se jim brani
  1098.  
  1099. # zastupci:
  1100.  
  1101. # Mravenec lesni
  1102.  
  1103. # Mravenec obecny
  1104.  
  1105. # Mravenec drnovy
  1106.  
  1107. # Mravenec faraon
  1108.  
  1109. # Mravenec otrokarsky a otrocici
  1110.  
  1111. # Srsen obecna
  1112.  
  1113. # srsne jsou neutocne
  1114.  
  1115. # patri sem i vosy
  1116.  
  1117. # zimu preziva jenom samice
  1118.  
  1119. # nema nic zluteho na hrudi, vosa ma
  1120.  
  1121. # Vosa obecna
  1122.  
  1123. # Vosa lesni
  1124.  
  1125. # stavi hnizdo klidne i v podstresi
  1126.  
  1127. # Vosik francousky
  1128.  
  1129. # zuzeny pas
  1130.  
  1131. # Kutilky
  1132.  
  1133. # nektere jsou nacervenale, stavi si hnizda v zemi, znamy zastupcem je
  1134.  
  1135. # kvetolip vceli, vypada jako vosa, ale patri mezi kutilky, zihadlem je omraci
  1136.  
  1137. # Vcely
  1138.  
  1139. # Piskorypky
  1140.  
  1141. # samotarske
  1142.  
  1143. # Medonosne
  1144.  
  1145. # matka nema zberaci kosicky
  1146.  
  1147. # v hnizde prvni matka zabiji vsechny ostatni matky
  1148.  
  1149. # delnice je ma
  1150.  
  1151. # nemaji cely vyvoj zamereny na jednu vec, po narozeni:
  1152.  
  1153. # mladuska - stara se o cinnost v ule - krmeni, cisteni..
  1154.  
  1155. # letavka - leta mimo ul a nosi potravu do ulu
  1156.  
  1157. # sameckove jsou po oplozeni vypuzeni z ulu
  1158.  
  1159. # prezimuji v ulech
  1160.  
  1161. # Cmelaci
  1162.  
  1163. # vice druhu
  1164.  
  1165. # Cmelak zemni
  1166.  
  1167. # bily zadecek
  1168.  
  1169. G. Brouci
  1170.  
  1171. # u nas asi 6000
  1172.  
  1173. # ustni ustroji kousaci
  1174.  
  1175. # prvni par kridel v krovky
  1176.  
  1177. # predohrud je napadna tim ze vytvari stit
  1178.  
  1179. # 1. Masozravi
  1180.  
  1181. # lovi korist, maji relativne velka kusadla, mohou take cloveka kousnout
  1182.  
  1183. # Svniznici
  1184.  
  1185. # velmi rychle beha, brouk ma relativne dlouha kusadla
  1186.  
  1187. # na oslunenych mistech
  1188.  
  1189. # Strevlici
  1190.  
  1191. # Strevlik fialovy
  1192.  
  1193. # mohou mit 2-2.5 cm
  1194.  
  1195. # Strevlik Urllichuv
  1196.  
  1197. # Strevlik zahradni
  1198.  
  1199. # Hrbac osenni
  1200.  
  1201. # jediny ktery je bilozravy
  1202.  
  1203. # Potapnik hroubeny
  1204.  
  1205. # ziji ve vode, napadaji i obratlovce
  1206.  
  1207. # umi litat
  1208.  
  1209. # Virnik
  1210.  
  1211. # jednou casti oka se diva na hladinu a druhou pod hladinu
  1212.  
  1213. # lovi hmyz
  1214.  
  1215. # 2.vsezravi
  1216.  
  1217. # zivi se i masem, ale nejsou to zadni velci dravci
  1218.  
  1219. # Vodomil cerny
  1220.  
  1221. # cerne zbarveny zjici ve vode
  1222.  
  1223. # larvy jsou drave
  1224.  
  1225. # Mrstnici
  1226.  
  1227. # Hrobarik obecny
  1228.  
  1229. # mrchozrout
  1230.  
  1231. # mrtvolku pohrbi za nekolik hodin
  1232.  
  1233. # velmi silni
  1234.  
  1235. # velmi dobry cich, pomoci ktereho hledaji mrtvolky
  1236.  
  1237. # Mrchozrouti
  1238.  
  1239. # Mrchozrout obecny
  1240.  
  1241. # byva na mrtvolkach
  1242.  
  1243. # Drabcici
  1244.  
  1245. # koprogfagove - zerou vykaly jinych
  1246.  
  1247. # parazituji v mravenistich kde se zivi stadii vyvoje
  1248.  
  1249. # Svetlusky
  1250.  
  1251. # dorozumivaji se casti zadecku, ktera dokaze svetelkovat - biolumuniscence
  1252.  
  1253. # probiha proto aby samecek se mohl najit se sameckou
  1254.  
  1255. # jsou svatojanske musky
  1256.  
  1257. # Patericci
  1258.  
  1259. # Krovky jsou rovnobezne
  1260.  
  1261. # Patericek snehovy - objevuje se i na snehu
  1262.  
  1263. # na snehu se vyskytuji larvy
  1264.  
  1265. # Kovarici
  1266.  
  1267. # jine krovky, ktere se zuzuji na konci do spice
  1268.  
  1269. # larvy: dratovci
  1270.  
  1271. # Krasci
  1272.  
  1273. # maji pry pekne krovky
  1274.  
  1275. # kozojedi, rusnici
  1276.  
  1277. # napadaji kozesiny, srst, koberce
  1278.  
  1279. # parazituji v muzijnich sbirkach
  1280.  
  1281. # Lesknacci
  1282.  
  1283. # Liskacek repkovy -> v repce
  1284.  
  1285. # Slunecka
  1286.  
  1287. # Slunecko sedmitecne
  1288.  
  1289. # je jich nekolik, sedmitecne je jen s 7 teckami! (cpt. obvious...)
  1290.  
  1291. # caste je treba dvoutecne
  1292.  
  1293. # Cervotoc
  1294.  
  1295. # nema rad dnesni drevotriskolepidlovy nabytek :-)
  1296.  
  1297. # sameckove v dobe rozmnozovani vydavaji tikave zvuky, tim ze stitem tlucou o stenu chodbicky
  1298.  
  1299. # Potemnici
  1300.  
  1301. # Potemnik moucny, neco pres 1cm
  1302.  
  1303. # larva se vyvyji v mouce
  1304.  
  1305. # Rohaci
  1306.  
  1307. # Rohac obecny
  1308.  
  1309. # Sameckove maji harem samic
  1310.  
  1311. # Rohacek kozlik
  1312.  
  1313. # je mensi
  1314.  
  1315. # Vrubounoviti
  1316.  
  1317. # Scarabeus
  1318.  
  1319. # Chroustek letni
  1320.  
  1321. # mensi nez chrousti
  1322.  
  1323. # Chrobak
  1324.  
  1325. # Zlatohlavek
  1326.  
  1327. # na zacatku Jara hojne v kerich (zelene zbarveni)
  1328.  
  1329. # Zdobenec
  1330.  
  1331. # peknejsi zlatohlavek
  1332.  
  1333. # Tesarici
  1334.  
  1335. # maji dlouha tykadla (nekteri zastupci i delsi nez telo, napr: kozlicek: 3x delsi nez telo)
  1336.  
  1337. # larvy ve dreve
  1338.  
  1339. # vyletove otvory: vyletaky, zvlaste na starych stromech
  1340.  
  1341. # Tesarik obecny
  1342.  
  1343. # Tesarik piluna
  1344.  
  1345. # stit ze zuby, ktery vypada jako pila
  1346.  
  1347. # relativne velky, samicky az 4cm
  1348.  
  1349. # hodne druhu
  1350.  
  1351. # Kozlicek Dazule
  1352.  
  1353. # Kozlicci vyletaji z borovic
  1354.  
  1355. # Mandelinky
  1356.  
  1357. # hodne zastupcu
  1358.  
  1359. # napr. Mandelinka bramborova
  1360.  
  1361. # Nosatci
  1362.  
  1363. # hlava protazena v nosec
  1364.  
  1365. # Klikoroch Devetsilovy
  1366.  
  1367. # Kurovci
  1368.  
  1369. # lykozrout smrkovy
  1370.  
  1371. # zdravy les si s nim poradi
  1372.  
  1373. # chodbicky jsou typicke pro jednotlive kurovce
  1374.  
  1375. # Motyly
  1376.  
  1377. # u nas zhruba 2500
  1378.  
  1379. # saci ustni ustroji - sosacek
  1380.  
  1381. # kridla opatrena supinkami
  1382.  
  1383. # larva housenka
  1384.  
  1385. # telo housenky je lise nebo ochlupene
  1386.  
  1387. # chloupky mnohdy napojene na jedove zlazy
  1388.  
  1389. # sline zlazy vylucuji tuhnouci vlakno, ktere slouzi bud ke tvorbe kokonu nebo k tvorbe hnizd
  1390.  
  1391. # zastupci:
  1392.  
  1393. # Vretenuska
  1394.  
  1395. # vypadaji pekne
  1396.  
  1397. # Mol Satni
  1398.  
  1399. # Klinenka obecna
  1400.  
  1401. # Otakarek
  1402.  
  1403. # na teplych mistech
  1404.  
  1405. # Jason
  1406.  
  1407. # Belasci
  1408.  
  1409. # Belasek zelny, rerichovy
  1410.  
  1411. # housenky se zivi zelim... (yo no say?)
  1412.  
  1413. # Zlutasci
  1414.  
  1415. # Zlutasek Rresklakovy
  1416.  
  1417. # Modrasci
  1418.  
  1419. # samecci modri, ale samicky nahnedle
  1420.  
  1421. # nektere druhy velmi vzacne
  1422.  
  1423. # Batolci (Batolec duhovy)
  1424.  
  1425. # jedni z nejkrasnejsich
  1426.  
  1427. # v lete casto u kaluzich motyly
  1428.  
  1429. # Perletovci
  1430.  
  1431. # celkem bezna, zastupci relativne velci
  1432.  
  1433. # Babocky
  1434.  
  1435. # “Babocka pavi oko” muze vletet i do bytu, charakteristicke jsou oci na 1 i 2 paru, spoustu teorii kolem oci
  1436.  
  1437. # Babocka koprivova, admiral (cervene pruhy na prvnim 1 paru kridel)
  1438.  
  1439. # Babocka osikova
  1440.  
  1441. # Okac
  1442.  
  1443. # Na kridlech skrvny ve tvaru oci, hodne castym je okac boinkovy
  1444.  
  1445. # Martinaci
  1446.  
  1447. # Martinac hrusnovy (nejvetsi motyl v evrope)
  1448.  
  1449. # 10-15cm
  1450.  
  1451. # u nas spoustu druhu, mensi ale
  1452.  
  1453. # Pidalky
  1454.  
  1455. # hodne druhu
  1456.  
  1457. # napr. Abraxas
  1458.  
  1459. # Lisaj
  1460.  
  1461. # Lisaj smrtihlav, pavi oko
  1462.  
  1463. # aktivni pres noc
  1464.  
  1465. # kridla spis do spice
  1466.  
  1467. # Dlouhozobky
  1468.  
  1469. # Dlouhozobka svizelova, maly motylek
  1470.  
  1471. # saji nektar
  1472.  
  1473. # Bekyne
  1474.  
  1475. # Bekyna mniska
  1476.  
  1477. # housenky se zivi listy
  1478.  
  1479. # Prastevnici
  1480.  
  1481. # Prastevnik Medvedi
  1482.  
  1483. #
  1484.  
  1485. # Prastevnik Kostivalovy
  1486.  
  1487. # prvni par kridel se lisis vyrazne od druheho paru
  1488.  
  1489. # Stuzkonoska modra
  1490.  
  1491. # Dvoukridli
  1492.  
  1493. # u nas asi 5k druhu
  1494.  
  1495. # maji prvni par kridel vyvynuty a druhy par kridel v haltery
  1496.  
  1497. # haltery vznikly premenou, udrzuji rovnovahu tela
  1498.  
  1499. # ustni ustroji lizaci, nebo bodave saci
  1500.  
  1501. # Dlouhorozi
  1502.  
  1503. # tiplice - velci “komari”, neskodne
  1504.  
  1505. # Bedlobytky
  1506.  
  1507. # byvaji v bedlach, kde larvy vypadaji jako cervici
  1508.  
  1509. #
  1510.  
  1511. # Komari
  1512.  
  1513. # krev saji jenom samicky, vajicka do pudy nebo ve vode, ve vode se vyvyjeji larvy
  1514.  
  1515. # Komar pisklavy
  1516.  
  1517. # Komar anofeles - v tropicky oblasti prenasi prvoka s malarii
  1518.  
  1519. # Pakomari
  1520.  
  1521. # nesaje krev, muzeme se setkat ve velkych hejnech nad vodou
  1522.  
  1523. #
  1524.  
  1525. # Muchnicky
  1526.  
  1527. # larvy v cistych vodach (takze u jury doma ne)
  1528.  
  1529. # Kratkorozi
  1530.  
  1531. # Ovadi a bzikavky
  1532.  
  1533. # Ovad hovezi az 2.5cm
  1534.  
  1535. # Bzikavka destova - pred destem nejvice otravna, lidove ruzne nazvy
  1536.  
  1537. # Pestrenky
  1538.  
  1539. # cernozlute mouchy, bezni v lete, dokazi zastavit na hmyzu
  1540.  
  1541. # Vrtule tresnova
  1542.  
  1543. # vajicka do ruzne zralych tresni
Advertisement
Add Comment
Please, Sign In to add comment
Advertisement